Bielorusko čakajú v nedeľu parlamentné voľby. Ťažko očakávať, že budú demokratické.

V Bielorusku má KGB -- hneď po prezidentovi -- najväčšiu reálnu moc. Kompetencie tajnej služby boli prednedávnom dokonca ešte rozšírené. Zmena zákona o postavení štátnej bezpečnosti bude vyžadovať od všetkých organizácií, aby s KGB spolupracovali "v mene jej príspevku k národnému, politickému, sociálnemu a ekonomickému rastu a úlohe dodávať prezidentovi potrebné informácie". Výbor štátnej bezpečnosti (KGB) po svojom sovietskom predchodcovi zdedil okrem mena aj metódy. V poslednom čase azda najviac rezonuje väznenie Michaila Mariniča, ktorý je jedným z najväčších ťahúňov opozičných síl v Bielorusku.
Bieloruského prezidenta medzinárodné spoločenstvo kritizuje predovšetkým za porušovanie ľudských práv a slobôd. Známe sú prípady, keď boli za protivládne aktivity pod rôznymi zámienkami zatknutí a väznení predstavitelia opozičných strán -- predseda Ľudového frontu a líder koalície Piaťorka Vinčuk Viačorka, predseda Zjednotenej občianskej strany a iniciátor vzniku koalície opozičných strán 5+ Anatolij Lebeďko, diplomat, člen starej nomenklatúry bývalého premiéra Viačeslava Kebiča a protikandidát Lukašenka v prezidentských voľbách Michail Marinič a mnoho iných. Nevyjasnenými doteraz zostávajú zmiznutia niekoľkých politicky nepohodlných publicistov, z ktorých najznámejším je prípad reportéra Dmitrija Zavadského.
Za relikt bývalého režimu možno označiť mládežnícku organizáciu Bieloruská národná mládežnícka únia, ktorej sa podľa bývalého sovietskeho Komsomolu ľudovo hovorí LUKAMOL. Reliktom je aj direktívne riadená ekonomika. V Bielorusku má štát priamu kontrolu nad 98 percentami podnikov a podiel súkromných firiem na trhu je len päť percent.
Tak vyzerá Bielorusko pred víkendovými parlamentnými voľbami. Za týchto okolností nikto neočakáva, že prebehnú demokratickým a slobodným spôsobom. Medzinárodné organizácie, domáci pozorovatelia a tzv. watchdogs sa zhodujú v tom, že súčasný volebný zákon umožňuje manipulovať s hlasmi voličov. Aj Európska únia vyslovila obavy nad priebehom hlasovania a pohrozila prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi sankciami v prípade, že sa vyskytnú akékoľvek pochybnosti o ich slobodnom priebehu. Reagovala na Lukašenkovo oznámenie, že októbrové parlamentné voľby spojí s referendom, ktoré má rozhodnúť o predĺžení jeho prezidentského mandátu. Niektorí europoslanci označili nadchádzajúce referendum v Bielorusku za protiústavné.
Je viac než prirodzené, že politika bieloruského prezidenta, ktorá má už teraz na svedomí medzinárodnú izoláciu, ekonomickú stagnáciu (30 percent obyvateľstva žije pod hranicou chudoby), a celý rad ekonomických, politických i vojenských sankcií, viedla k vytvoreniu širokej opozície demokratických strán. Ako inšpirácia poslúžila situácia na Slovensku -- tesne pred pádom vlády Vladimíra Mečiara. Koncom novembra 2003 demokratická opozícia založila koalíciu 5+. Tvorí ju pravicový Bieloruský Národný Front, BNF, Jednotná občianska strana, OGP, Komunistická strana Bieloruska a v súčasnosti už zrušená Strana práce a Sociálnodemokratická strana Hromada. Napriek jej širokej rozvetvenosti je pravdepodobné, že 5+ bude schopná konkurovať kandidátom vládnucej moci. V roku 2002 vznikla aj opozičná parlamentná frakcia Respublika, ktorej lídrom je generál Frolov, iniciátor protestnej hladovky opozičných poslancov proti súčasnému volebnému zákonu. Diapazón demokratických strán kompletizuje tzv. Európska koalícia, na čele ktorej stojí Sociálnodemokratická strana.
Ťažko predvídať, čo bude nasledovať, ak po voľbách na jeseň tohto roku zvíťazia bieloruské demokratické sily. Viacerí analytici predpovedajú postupnú bielorusifikáciu obyvateľstva, podobne, ako po rozpade ZSSR na Ukrajine. Proeurópska orientácia demokratických strán môže ohroziť nadštandardné vzťahy s Ruskou federáciou. Je však nepopierateľné, že vo vzťahu k porušovaniu ľudských práv a k ekonomickej stagnácii je zmena vládnej garnitúry v "čiernej diere Európy" najlepším krokom z terajších pomerov. Zostáva len dúfať, že sa nezopakuje situácia spred minulých parlamentných volieb, ktoré prebehli viac než pochybným spôsobom a že Bielorusko ako členská krajina Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe umožní pozorovateľom OBSE kontrolovať a monitorovať demokratický priebeh hlasovania. V opačnom prípade nezostane bieloruskej opozícii nič iné, ako sa pokúsiť vyhlásiť voľby za neplatné, čo je tiež jeden z možných scenárov, s ktorými demokratické sily v Bielorusku počítajú.