V severoirackom Kirkúku teoreticky o všetkom rozhodujú Kurdi. S jednou výnimkou - týka sa ťažby ropy. V tejto veci si rozhodovacie právo ponechal v rukách Bagdad - čiže irackí Arabi, ale, pochopiteľne, aj Američania a Briti. Obrovské nerastné bohatstvo krajiny však zatiaľ naplno nemôže užívať nikto: kvôli mnohým atentátom sú investície medzinárodných ropných koncernov nanajvýš skromné. Irak dnes ťaží denne 2,3 milióna barelov ropy, čo je možno úspechom vzhľadom na vojnové pomery, nie však vzhľadom na obrovské zásoby, tie sa odhadujú na 115 miliárd barelov.
Iračania a Američania už vydali na bezpečnosť ropných zariadení dobrých 40 miliónov dolárov. Pozdĺž trasy severného plynovodu, vedúceho do tureckého Ceyhanu, hliadkuje vo dne v noci 15-tisíc strážcov a počet motorizovaných hliadok sa od začiatku roka zošesťnásobil. Ani to však nepomáha, v najbližšom čase majú preto pribudnúť senzory, ktoré budú automaticky hlásiť pohyb v blízkosti potrubia - Američania dokonca uvažujú aj o nasadení lietadiel bez pilota.
Dôsledkom je, že na tunajšej rope v súčasnosti najlepšie zarába malá armáda bezpečnostných služieb a expertov, medzi nimi napríklad britské spoločnosti Erinys International Ltd. či Kellog Brown&Root, čo je dcérska firma texaského koncernu Halliburton. A kedy-tedy si dolár do ruky privyrobia i okolití pastieri oviec, ak ohlásia niečo podozrivé.
A tak bokom ropného diania stoja jedine Kurdi. "Politiku a ropu sa v Kirkúku nepodarilo oddeliť od seba ešte nikdy," trpko poznamenáva Asád Sopi, redaktor nezávislého týždenníka Hawlati. Hoci v Kirkúku spoločnosť North Oil Company ťaží okolo 700-tisíc barelov denne, množstvo nepostačuje, zvlášť, ak táto bohatá oblasť trpí i nedostatkom rafinérií.
Výsledkom tohto stavu sú dlhé šnúry áut na iracko-tureckých hraniciach. I tých s cisternami. Do Turecka exportujú surovú ropu, naspäť privážajú hotový benzín. "Musím kupovať naše vlastné bohatstvo, hanba," hnevá sa Rašád, taxikár z mesta Irbil.
Zámery vojnovej koalície s týmito ťažkosťami nerátali - plány totiž vychádzali z predpokladu, že okolie sa bude správať priateľsky. V skutočnosti je skôr nepriateľské. "Myslíte si, že by sme tu boli, keby nie ropy?", pýta sa hovorca americkej civilnej správy v Kirkúku. Odpoveď necháva otvorenú, ale jeho gesto je výrečné. Ide o ropu, o čo iné. (hn/gaf)

Ropné rezervy
Po Saudskej Arábii (264 miliárd) disponuje Irak druhým najväčším množstvom preukázaných ropných zásob (115 miliárd barelov). Barel je 159 litrov. Na ďalších miestach sú Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Irán a Venezuela. Iracké ropné polia ležia na severe pri mestách Kirkúk a Mosul, resp. na juhu, pri meste Basra.
Ťažba
V Iraku sa v súčasnosti ťaží okolo 2,3 milióna barelov ropy denne. Medzi krajinami organizácie OPEC vedie Saudská Arábia (8,7 mil.), nasledovaná Iránom (3,9 mil.), Nigériou (2,5 mil.), Venezuelou (2,5 mil.), Zjednotenými arabskými emirátmi (2,4 mil.) a Kuvajtom (2,3).