Američania mu nedokázali odpustiť atentát na civilné lietadlo nad škótskym Lockerbie. Pred pár rokmi zase šokoval uväznením bulharských zdravotných sestier, ktoré obvinil z úmyselného nakazenia stoviek detí AIDS. Reč je o mŕtvom líbyjskom vodcovi Muammarovi Kaddáfím. Kontroverzný beduín sa priatelil s talianskym premiérom Silviom Berlusconim. Chlebom a soľou ho dvakrát vítalo aj Československo. Bol totiž viac ako štyri desaťročia neobmedzeným vládcom Líbye a naháňal strach aj mimo nej.
Táboril aj v Prahe
Kontroverzný diktátor sa dostal k moci vojenským prevratom v roku 1969, po svojom nástupe dal nekompromisne povraždiť svojich odporcov a zlikvidoval každého, kto sa mu vzoprel. Po tom, ako sa chopil moci, chcel ovládnuť celý arabský svet. „Kaddáfí bol istým garantom strachu, ale aj stability a disciplíny. Kmeňovo rozdelenú Líbyu dokázal desiatky rokov udržať pohromade,“ povedal pre HN bezpečnostný analytik Juraj Zábojník.
Kaddáfí bol pre svet typický svojím beduínskym životom. Pri návštevách európskych krajín táboril so svojím luxusným stanom v parkoch. Za socializmu bol dokonca blízkym spojencom Československa. Obe krajiny totiž spolu čulo obchodovali, a to hlavne v oblasti zbrojárskeho priemyslu. Zákazky sa vtedy vyšplhali až na miliardy. Prahu vtedajší líder Líbye navštívil dvakrát. Naposledy to bolo v roku 1982, keď si podával ruky s Gustávom Husákom. Aj keď ho československí komunistickí vodcovia vždy vítali so všetkými poctami, občas vraj kvôli Kaddáfího výstrelkom škrípali zubami.
Berlusconiho priateľ
Líbya bola kvôli svojmu kontroverznému diktátorovi označovaná za hlavnú podporovateľku terorizmu predovšetkým v 80. rokoch. Kaddáfí však v roku 2003 zmenil svoju rétoriku voči Západu. Vzdal sa programu na výrobu zbraní hromadného ničenia a v roku 2003 uznal nielen zodpovednosť za atentát na lietadlo v Lockerbie, ale aj za útok na lietadlo francúzskej spoločnosti UTA v Nigeri v roku 1989. Nadviazal úzke diplomatické vzťahy najmä s Talianskom, kde vo veľkom investoval. Premiér Silvio Berlusconi ho dokonca nazval svojím priateľom. Nie všetky reakcie svetových lídrov na Kaddáfího však boli pozitívne.
„Nazlostený pes“, presne takto označil dnes už mŕtveho líbyjského diktátora americký exprezident Ronald Reagan. Americký diplomati ho okrem iného v minulosti opísali tiež ako egomaniackeho klauna a aristokrata s nezmyselnými a melodramatickými prejavmi. Na druhej strane ho však označili aj za majstra medzi stratégmi. Muammar Kaddáfí riadil krajinu až neuveriteľných 42 rokov a zaradil sa tak medzi najdlhšie vládnucich vodcov na svete.
Dieťa púšte
Kaddáfí sa narodil ako syn kočovného beduínskeho poľnohospodára v púšti neďaleko mesta Syrta. „Neviem, kde a kedy som sa narodil. Možno na chrbte nejakej ťavy,“ povedal Kaddáfí. Už ako 27-ročný spolu so skupinou dôstojníkov stál v čele vládneho prevratu. Ako tvrdý odporca monarchie chcel nastoliť vojenskú vládu. Výsledkom prevratu bolo zosadenie líbyjského kráľa Idrisa, ktorý bol v tom období na liečení v Turecku. Kaddáfí sa ujal moci nekrvavým spôsobom a v krajine zrušil všetky vojenské hodnosti, ktoré by prevyšovali hodnosť plukovníka, ktorú získal sám. Do čela kľúčových vládnych a vojenských inštitúcii dosadil svojich príbuzných a lojálnych členov. Sám sa považoval za neomylného a od roku 1969, keď sa chopil moci, prezentoval vlastnú ideológiu ľudového oslobodenia. Jeho kroky svet považoval za „temperamentné a notoricky nevyspytateľné“. Kaddáfí sa vyžíval v kulte svojej osobnosti a prezentoval ho aj tým, že po celej Líbyi nechal povyvesovať svoje portréty v nadživotnej veľkosti.