Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu a medicínu putuje do Japonska a Veľkej Británie. Najprestížnejšie vedecké ocenenie udelia v prvej polovici decembra Japoncovi Šinjovi Jamanakovi za prevratnú teóriu preprogramovania buniek a Britovi Johnovi Gurdonovi za výskum v oblasti kmeňových buniek. Včera o tom rozhodla Švédska akadémia vied.

Otázka budúcnosti
Jamanaka v roku 2006 dokázal, že je možné už hotové bunky myší preprogramovať späť tak, aby sa opäť stali nedospelými kmeňovými bunkami. Teda na také, ktoré majú schopnosť sa premeniť na iný bunkový typ.

Hoci programovanie buniek má sľubnú budúcnosť v medicíne, na Slovensku sa zatiaľ podľa odborníkov nevyužíva. "Žiadne vedecké publikácie nepotvrdzujú, že by sa touto teóriou na Slovensku niekto zaoberal. Využívanie preprogramovania buniek je veľkou výzvou do budúcnosti a pracuje sa na tom intenzívne v zahraničí," povedal pre HN zástupca Katedry molekulárnej biológie na Univerzite Komenského Ľudevít Kadáši.

Medzi zahraničnými expertmi však táto oblasť patrí medzi obľúbené. Objav laureátov pomohol podľa Švédskej akadémie zásadným spôsobom zmeniť chápanie toho, ako sa bunky a organizmy vyvíjajú.

Objavy vedcov
Gurdonov výskum v oblasti kmeňových buniek je podstatne starší. Už v roku 1962 vybral z črevnej bunky žaby genetickú informáciu a dostať ju do žabieho vajíčka tak, aby sa z nej vyvinula zdravá žubrienka.

Nobelovu cenu od roku 1901 pravidelne udeľuje nadácia založená objaviteľom dynamitu Alfrédom Nobelom za mimoriadne objavy v oblasti fyziky, chémie, medicíny, literatúry a za zásluhy o mier. Nobelova cena za fyziológiu a medicínu je tento rok dotovaná sumou 940-tisíc eur, čo je o pätinu menej v porovnaní s minulým rokom. Dôvodom znižovania peňažných odmien je podľa organizátorov najmä hospodárska kríza.

Ocenenie laureátom slávnostne udelia 10. decembra, ktorý je zároveň dňom výročia Nobelovej smrti.