Platinová planétka alebo zlatý asteroid. Aj kvôli vidine takýchto vesmírnych lietajúcich pokladov spojilo niekoľko známych osobností sily a založilo spoločnosť Planetary Resources. Tím okolo šéfov Googlu Larryho Pagea a Erica Schmidta či režiséra Jamesa Camerona chce počas najbližšieho desaťročia spustiť ťažbu vody a vzácnych kovov na asteroidoch pohybujúcich sa neďaleko našej planéty.
Platinová planétka
Celý projekt podopiera obrovská finančná sila ľudí, ktorí sa na ňom podieľajú. Spolu dokážu dať dohromady 30 miliárd dolárov, čo v súčasnosti nie je na podobné vesmírne bádanie ochotná vynaložiť žiadna vláda na svete. Skupina s projektom v žiadnom prípade neotáľa. Už do dvoch rokov sa chystá uskutočniť na obežnej dráhe skúšku technických možností.
Svoje plány predstavila spoločnosť Planetary Resources v noci navčera v Seattli. „Nemalo by byť príliš ťažké vyvinúť aparát podobný snežnému pluhu, ktorý by zbieral materiál,“ cituje portál spacefellowship.com bývalého amerického astronauta Toma Jonesa.
Cieľom vesmírnych dobrodruhov budú drahé kovy, ktorých je na Zemi nedostatok. Pátrať sa bude najmä po zlate a platine. Záujem však je aj o ďalšie platinové kovy, ako osmium, ruténium, paládium či irídium.
Autori projektu uvádzajú platinovú planétku s priemerom asi 30 metrov. Tá môže podľa odhadov ukrývať platinu až za 50 miliárd dolárov. „Je to veľmi odvážny, ale zároveň realizovateľný projekt. Na blízkozemských asteroidoch sa dá pristáť, čo sa podarilo napríklad Japonskej vesmírnej agentúre so sondou Hayabusa. Tá pristála na malom asteroide Itokawa a dokonca odobrala vzorku horniny,“ potvrdila pre HN mladá slovenská expertka na asteroidy Eva Schunová, ktorá sa podieľa na výskume prestížneho astronomického inštitútu na Havajských ostrovoch.
Tisíce asteroidov
Potenciálnym cieľom výpravy môže byť 9-tisíc doteraz známych asteroidov pohybujúcich sa blízko Zeme. Z tejto skupiny planétok a kozmických telies je viac ako 1 500, ktoré sú energeticky ľahšie prístupné než Mesiac.
Schunová predpokladá, že spoločnosť si za cieľ vyberie železný asteroid, misiu navedie na podobnú dráhu, postupne sa k nemu priblíži a po zosadnutí sondu alebo vŕtacie zariadenie ukotví. To tak môže zostať celé mesiace, nazbierať potrebný materiál a odoslať ho späť na Zem. „Blízkozemské asteroidy sú malé a majú preto nízku gravitáciu. Misia tak nebude potrebovať príliš veľa paliva na návrat na Zem. Energeticky je to veľmi výhodné,“ hovorí astronómka.
Asteroidy podľa nej obsahujú veľmi čisté kovy, najmä železo, a to v kvalite, aká sa na Zemi nevyskytuje.
Firma už navrhla prvú sériu prieskumných sond. Prvou z nich je Arkyd-100 Series, ktorá bude umiestnená na nízkej obežnej dráhe Zeme. Jej hlavnou úlohou bude vybrať niekoľko prvých asteroidov, ku ktorým sa následne vydá roj automatických prospektorov Arkyd-300 Series. Pavel Novotný