Vlády krajín strednej Európy sa dostali do pasce. Na jednej strane sa cítia vystavené veľkému americkému tlaku, na druhej strane si dobre uvedomujú veľký význam politických a hospodárskych vzťahov s Nemeckom a ďalšími európskymi štátmi.
Rozpačité Maďarsko
Maďarský premiér Péter Medgyessy vyzdvihol význam francúzsko-nemeckých vzťahov. Vo svojej reči v maďarskom parlamente uviedol: "Toto partnerstvo je exemplárne. Je výsledkom konania politikov, ktorí sú si vedomí zodpovednosti a ktorí chcú týmto spôsobom zabrániť nespravodlivým udalostiam v dejinách." Tieto slová prekvapujú o to viac, že ešte pred dvoma týždňami maďarský premiér spolu s ďalšími štátnikmi zo západnej a z východnej Európy podpísal vyhlásenie, ktoré verejnosť chápala ako akési vyznanie solidarity s americkým prezidentom Georgeom Bushom. Nie je žiadnym tajomstvom, že dnes už maďarský premiér nie je zo svojho podpisu na dokumente nadšený.
Neústupčivé Poľsko a Česko
Na rozdiel od Maďarska poľská vláda trvá na svojom proamerickom kurze. Poľsko takisto patrí k signatárom vyhlásenia tzv. osmičky a je aj za podporu NATO Turecku. Ba ešte viac. Poľsko nielenže podporuje vojenskú akciu proti Iraku i bez ďalšej rezolúcie OSN, ale chce sa na nej dokonca aj priamo zúčastniť.
Aj česká vláda mieni vytrvať v podpore Washingtonu. Český premiér Vladimír Špidla dokonca vyjadril nesúhlas s postojom Francúzska, Nemecka a Belgicka, ktoré blokujú poskytnutie obranných jednotiek Turecku. "Turecko má nárok na solidaritu a náš vyslanec pri NATO je poverený, aby v tejto veci dôrazne postupoval," dodal Špidla. "Náš postoj je nesúhlasný s tým, že Francúzsko, Nemecko a Belgicko zablokovali procedúru, ktorá by viedla k podpore Turecka. NATO je solidárna organizácia a Turecko bolo vždy jej pevným členom. Požiadalo o pomoc a má ju dostať," vyhlásil český premiér.
Nepríjemná voľba
Pozícia troch pobaltských krajín nie je taká jednoznačná. Symptomatické je správanie Lotyšska. Jeho vláda na jednej strane iniciovala ďalšie "iracké" vyhlásenie desiatich stredo- a východoeurópskych krajín, tzv. Vilniuskej skupiny, avšak lotyšská ministerka zahraničných vecí Sandra Kalnieteová vzápätí rýchlo konštatovala, že to neznamená ochotu Lotyšska zúčastniť sa na akcii proti Iraku. Spor medzi USA a niektorými západoerópskymi štátmi stavia pobaltské krajiny do nepríjemnej situácie. "Cítime sa ako dieťa, ktoré sa pri rozvode musí rozhodnúť pre otca alebo matku," hovorí Giedrius Cekuolis z litovského ministerstva zahraničných vecí. Aj postoje obyvateľstva v týchto krajinách sú výrečné. V ankete organizovanej koncom januára Gallupovým ústavom v Estónsku sa proti americkému útoku na Irak sa vyslovilo 64 percent opýtaných. (hn/gaf)