Existuje príbeh o Iraku, o ktorom sa nehovorí. Jeho poslednú kapitolu nedávno napísal Parížsky klub, ktorého veritelia sa dohodli na odpustení osemdesiatich percent oficiálneho irackého zahraničného dlhu, záväzkov voči jeho členom. Ako vyhlásil americký prezident George W. Bush, táto dohoda predstavuje významný príspevok medzinárodného spoločenstva k pokračujúcej politickej a hospodárskej obnove krajiny. No o ekonomických úspechoch Iraku sa dá povedať viac, oveľa viac.
V roku 1979 bola životná úroveň Iračana porovnateľná s Talianskom. V čase pádu Saddámovho režimu mal Irak HDP zbedačenej rozvojovej krajiny a stal sa jednou z najzadlženejších krajín na svete. Tento desivý odkaz spolu so závažnou bezpečnostnou situáciou vytvárajú veľké prekážky ekonomickému rozvoju.
Napriek týmto problémom Iračania vydržali a napredujú. Iracké rozhodnutia umožnili, že hospodársky výstup prvých desiatich mesiacov roka 2004 bude o 51,7 % vyšší než v roku 2003. Príjem na hlavu bude tento rok 780 dolárov, v roku 2003 to bolo 500 dolárov.
Iracká vláda navrhla solídny strednodobý ekonomický plán. Nezávislá Centrálna banka kontroluje infláciu a index spotrebiteľských cien (CPI) stúpol počas prvých ôsmich mesiacov tohto roka iba o 5,7 %, oproti 46 percentám v roku 2003. Nový dinár stúpol oproti doláru o 27 % viac než to bol pred rokom.
Iracké ministerstvo ropného priemyslu navyše robí výbornú prácu v obnovovaní produkcie, a to aj napriek pokračujúcim útokom na ropnú infraštruktúru. V septembri 2004 bola produkcia surovej nafty v krajine 2,54 milióna barelov za deň, čo sa vyrovná úrovni pred vojnou.
Iracká vláda tvrdo pracuje na tom, aby opäť integrovala krajinu do medzinárodného hospodárstva. Irak získal vo februári status pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácii a podniká prvé kroky k plnému členstvu.
Po mesiacoch intenzívnych rokovaní iracká vláda v septembri podpísala dohodu s Medzinárodným menovým fondom v hodnote 436 miliónov dolárov. Táto dohoda, mimochodom prvá interakcia Iraku a fondu za vyše 20 rokov, je signálom, že iracká hospodárska politika je na správnej ceste.
Obnova krajiny má širokú medzinárodnú podporu zo strany OSN, skupiny priemyselne najvyspelejších krajín G8 a významných donorských krajín, ktoré prisľúbili vyše 14 miliárd dolárov v grantoch a pôžičkách Iraku na madridskej konferencii v októbri. To všetko sa pripočítava k 18 miliardám dolárov, ktoré prisľúbili Spojené štáty. Táto mimoriadna úroveň pomoci je uznaním irackého ekonomického potenciálu a jeho regionálneho významu.
V septembri som stál na čele americkej delegácie, ktorá sa v Bagdade zúčastňovala na stretnutí Spoločnej hospodárskej komisie s Iračanmi. Oslovili ma najmä ich odborné znalosti a odhodlanie. Ekonomický pokrok, ktorý zatiaľ Iračania dosiahli vo veľmi zložitých pomeroch, je svedectvom ich schopnosti a odvahy. Obzvlášť je to pravdou pre členov a členky irackej vlády, ktorí aj napriek hrozbám, napĺňajú svoju víziu demokratického a slobodného Iraku.
Irak stále potrebuje pomoc, hlavne od priemyselných krajín. Jej súčasťou by mala byť podpora bezpečnostných operácií, čo povedie k úspechu v blízkom, strednodobom aj dlhodobom výhľade, ako aj podpore obnove a investíciám. Pomoc zo strany vyspelých krajín je obzvlášť vítaná práve v čase, keď vláda chce vydláždiť cestu k prvým demokratickým voľbám 30. januára. Dobre to vyjadril minister Sálih na stretnutí donorov v októbri - podpora nie je charita, ale investícia do lepšej budúcnosti pre krajinu vitálneho regiónu.