Zaistiť si finančnú nezávislosť na dôchodok sporením v stredoeurópskych penzijných fondoch je dnes nemožné. Výnosy penzijných fondov sa totiž dlhodobo pohybujú pod úrovňou inflácie a investície na dôchodky v lepšom prípade stagnujú, alebo dokonca strácajú z hodnoty.

Poliaci výnimkou
Jedinou výnimkou sú poľské penzijné fondy, ktorých očistený výnos od inflácie za posledných desať rokov dosiahol až päť percent. Na druhej strane u našich západných susedov v Česku sa reálne zhodnotenie pohybuje okolo nuly, a dokonca v roku 2008 bolo v červených číslach. „Problémom je regulácia, ktorá vedie fondy k opatrnej investičnej stratégii a zároveň najnižšie úrokové sadzby štátnych dlhopisov v rámci V4,“ povedala pre HN česká analytička Markéta Šichtařová. Práve do nich vo veľkej miere dôchodkové spoločnosti investujú, aby tak zvolili opatrnú stratégiu, ktorou dosiahnu kladné výnosy. V opačnom prípade stratu musia uhradiť samy. „V Poľsku sa tieto sadzby pohybujú až dvojnásobne vyššie ako u nás,“ vysvetlila Šichtarová.

Nevyhnutné zmeny
Tlak na rozpočet Sociálnej poisťovne však dotlačil Poliakov až do toho, aby systém tiež reformovali a znížili odvody do súkromných fondov zo 7,3 percenta až o päť percent. „Výhodou Poľska oproti Slovensku či Česku je to, že so spustením reformy prišli reálne skôr ako Česi alebo my,“ povedal pre HN ekonóm Vladimír Baláž. Poliaci tak zažili najväčší boom na trhoch v rokoch 2002 až 2007. Do karát im hrá aj skutočnosť, že vo Varšave sa nachádza najväčšia a najviac likvidná burzu v rámci V4.

České problémy
Hoci v Česku 2. pilier stále chýba, jeho návrh už experti označujú za paškvil. „Je odsúdený na zánik, pretože je určený len pre bohatých,“ povedal pre HN podpredseda Asociácie DSS Viktor Kouřil. Už podmienka, že do 2. piliera pôjdu tri percentá zo mzdy a ďalšie dve si musia klienti zaplatiť sami, značne preriedi záujemcov. Prihlásiť sa však môžu len ľudia nad 35 rokov a vstup do navrhovaných štyroch fondov v závislosti od rizika je dobrovoľný. „Prakticky máme 1. pilier a dva 3. piliere. Úspechom je len to, že zrušili povinnosť doň vstúpiť,“ povedala Šichtarová. Podľa jej slov, návrh v tejto podobe rozhádaná vláda určite neprijme. Zaujímavosťou je práve to, že boj o 2. pilier prebieha v rovnakom čase ako u nás jeho reforma. „Či premiérka alebo minister Jozef Mihál by sa mali dohodnúť na takej zmene čo sa týka garancií, aby pretrvali aj po zmene kabinetu,“ dodal Kouřil.