Po troch rokoch v Singapure sa 27-ročná Filipínčanka Elisa Cagas Bayová, ktorá pracovala na ostrove pre austrálsku rodinu ako domáca pomocníčka, vrátila na pár mesiacov na rodný ostrov Mindanao. Chcela stráviť nejaký čas s rodinou, predovšetkým s trojročným synom, ktorého musela nechať v starostlivosti rodičov a vďaka usporeným peniazom zariadiť si vlastné bývanie. "Mesačne som si zarobila 400 singapurských dolárov a pri prepočte na filipínske pesos sú to veľmi služné peniaze," pochvaľuje si drobná brunetka. Slobodná matka Elisa nemala na partnera šťastie, a preto jej nezostalo, než postarať sa o seba sama. Vybrala si dom svojich snov, zaplatila zálohu, na zvyšok ceny si zobrala pôžičku a... vrátila sa do Singapuru. Na bohatom ostrove si krátko po príchode našla nového zamestnávateľa a cez nedele začala dokonca študovať. Chce získať kvalifikáciu ošetrovateľky a neskôr sa rekvalifikovať na zdravotnú sestru. Z jednoduchého dôvodu, aby mohla zarábať ešte viac peňazí. "Každý mesiac musím splácať za dom približne osemtisíc pesos, čo je zhruba 200 singapurských dolárov a ďalších sto posielam rodičom, aby mali na výdavky pre moje dieťa a pre seba," opisuje svoju terajšiu situáciu a dodáva: "Chcem v Singapure zostať a pracovať čo najdlhšie, ako to pôjde."
Elisa patrí k vyše polmiliónovej armáde zahraničných robotníkov, ktorí pracujú v 3,6-miliónovom Singapure. Vypĺňajú medzeru nezáujmu Singapurčanov o nepopulárne druhy zamestnania a zároveň pracujú v podmienkach, ktoré by domáce obyvateľstvo neakceptovalo. Domáce pomocníčky z Filipín, ktorých je na ostrove 85-tisíc, zarábajú mesačne v priemere 350 až 400 singapurských dolárov. Ich kolegyne z Indonézie, ktoré majú povesť menej kvalifikovaných síl, dostávajú iba 250 SGD. Mesačný plat robotníka zo Srí Lanky zamestnaného v prístave dosahuje 500 singapurských dolárov a Thajčan si na stavbách zarobí od 600 do 800 SGD. Všetci zahraniční robotníci v Singapure majú však jedno spoločné -- veľkú väčšinu zarobených peňazí posielajú takmer ihneď domov, do rodných dedín a mestečiek, kde na ne netrpezlivo čakajú ich najbližší. Na singapurské pomery ide o skromné sumy, ale v rozvojových krajinách z týchto zárobkov žijú celé rozvetvené rodiny, a okrem toho sa za ne dá zabezpečiť množstvo konkrétnych vecí. V Bangladéši napríklad celé ryžové pole, na Filipínach drevený dom a Číňan môže vďaka tvrdej práci a našetreným singapurskym dolárom poslať svoje dieťa na dobrú domácu univerzitu. Podľa odhadov transferujú zahraniční pracovníci, ktorí pochádzajú z Indie, Thajska, Indonézie, Filipín, Bangladéša, Číny a Srí Lanky, každý mesiac dohromady z ostrova takmer 180 miliónov singapurských dolárov. Vďaka dnešnej technike a bankovým službám sa prevody realizujú takmer okamžite.
Podľa zdrojov Medzinárodnej organizácie práce 86 miliónov migrantov, ktorí odišli z rodných krajín do sveta za prácou, previedlo iba v roku 2000 do vlasti celkovo 100 miliárd amerických dolárov. Z toho 80 miliárd USD išlo do rozvojových krajín a ako hovoria trendy a fakty o starnúcom obyvateľstve rozvinutých krajín, tento pomer sa bude do budúcnosti iba zvyšovať. Najviac peňazí pochádza zo Spojených štátov, po nich nasleduje Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko. Ich najväčšími príjemcami sú India (10 miliárd USD), Mexiko (9,9 miliardy USD) a Filipíny (6,4 miliardy USD).
StoryEditor