„Budúci rok experti potvrdia, či Higgsov bozón existuje,“ hovorí o prevratnom objave častice dávajúcej veciam hmotnosť spolupracovník Európskej organizácie jadrového výskumu CERN, fyzik Boris Tomášik.
Svet očakával, že CERN ohlási „objav storočia“. Ten však napokon oznámil, že od objavenia „božskej častice“ ho delí iba krok...
Šéfovia jeho dvoch veľkých vedeckých tímov to povedali po roku skúmania a zbierania informácií. Vidíme, že by Higgsov bozón mohol existovať. Stopy, ktoré sme našli, stále nie sú jednoznačné. No budúci rok experti potvrdia, či ich stopa bola správna, alebo nie.
Vedci postupujú podobne, ako keď polícia chytá nejakého zločinca. Zbierajú dôkazy a stopy. Ak človeka prokurátor obviní a sudca odsúdi, musia byť dôkazy jednoznačné. My máme zatiaľ len stopy, môže sa však ukázať, že tie stopy sú falošné. Ak máme dobrú stopu, tak sme len krok od objavu.
Vedci sa teraz pýtajú, či to, čo objavili, je prejav Higgsovho bozónu, alebo je to náhoda. Preto musia sledovať ešte viac častíc.
Častica Higgsov bozón podľa vedcov zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku vesmíru...
Bozón je kľúčový, lebo častice vďaka nemu získavajú hmotnosť. Ak existuje, tak je prirodzenou súčasťou sveta a bol tu s nami už od jeho začiatku. Jeho vlastnosti majú vplyv na procesy v ranom vesmíre, v ktorom ostalo trochu viac hmoty ako antihmoty. Ide o tú hmotu, ktorú vidíme okolo seba a z ktorej sami pozostávame. Všade vo svete je okrem toho Higgsovo pole, ktoré na nás a všetky malé častice pôsobí. My vedci máme predstavu o svete. Voláme ju štandardný model a vystupuje v ňom veľký počet elementárnych častíc. Všetky okrem jednej jedinej poznáme. Ale tú ešte nikto nikdy nepozoroval, a to je práve Higgsov bozón. Je to naša posledná puzzle, ktorú sme do skladačky ešte nepriložili.
Čo by pre svet znamenalo potvrdenie, že Higgsov bozón existuje?
Bol by to kľúčový objav. Už dnes vieme, že by toto prelomové zistenie konečne skompletizovalo našu vedeckú predstavu o svete. Poriadnu senzáciu však môže vyvolať aj objav, že Higgsov bozón neexistuje. To by bolo ešte prevratnejšie než fakt, že ho objavíme. Od jeho nájdenia či nenájdenia teda veľa vo vede závisí. Napríklad aj to, ako my vedci chápeme štruktúru sveta. Bozón je okrem toho veľmi nestabilný. Hneď ako vznikne, sa aj rozpadá. Nachádzame preto iba jeho pozostatky v štvoriciach častíc. Je to trpezlivé triedenie, pretože musíme preskúmať obrovské množstvo z nich. Vieme, že už budúci rok ohlásime, či sme Higgsov bozón po tomto trpezlivom hľadaní našli, alebo nie. Pripúšťame však aj to, že by namiesto neho mohlo existovať aj niečo iné.