Irak včera kritizoval rozhodnutie OSN odovzdať neredigovanú kópiu jeho deklarácie o zbrojnom programe a vojenskom arzenáli USA, pretože Washington by mohol dokument zmanipulovať a vyrobiť si tak zámienku na vojnu. "Toto správanie USA je zamerané na manipuláciu dokumentov OSN tak, aby si USA našli dôvod na agresiu proti Iraku, najmä po tom, čo svetu oznámili, že majú informácie o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia," uviedlo iracké ministerstvo zahraničných vecí. Irak vyhlásil, že v deklarácii uviedol všetky údaje týkajúce sa minulých i súčasných programov vrátane biologických, chemických a jadrových zbraní presne tak, ako to požadovala rezolúcia OSN o odzbrojení Iraku.
Rozhodnutie OSN kritizovalo aj Nórsko. BR pôvodne chcela z dokumentu najskôr odstrániť informácie, ktoré by mohli slúžiť ako návod na výrobu zbraní hromadného ničenia a až potom ho dať k dispozícii. Deklaráciu však na základe tichej dohody získali USA, aby údajne rýchlo a bezpečne urobili kópie pre ostatných stálych členov BR. Ďalších desať štátov 15-člennej BR dostane k dispozícii iba cenzurovanú verziu dokumentu. "Je úplne neprijateľné vytvoriť medzi členmi akúsi druhú triedu. Je dôležité, aby mali všetci členovia rady rovnaký prístup k materiálom," vyhlásil pre nórsku rozhlasovú stanicu NRK minister zahraničných vecí Jan Petersen.
Rozsiahla deklarácia Iraku o jeho zbraniach pravdepodobne neodradí Spojené štáty od napadnutia tejto krajiny s cieľom zosadiť prezidenta Saddáma Husajna v najbližších troch mesiacoch. Vyplýva to z výsledkov globálneho prieskumu názorov vojenských odborníkov, ktorý uskutočnila tlačová agentúra Reuters. Desiati z 18 opýtaných považujú vojnu za stále možnú alebo veľmi možnú, pričom šiesti stanovili pravdepodobnosť odchodu amerických jednotiek do Iraku na 50 percent. Za možný termín označili január alebo február.
"Je to neodvratné," vyhlásil Magnus Ranstorp zo škótskej Univerzity sv. Andreja s tým, že rozsah odovzdaných irackých dôkazov je šikovnou taktikou na získanie času, avšak vojenskému konfliktu nezabráni. Väčšina analytikov si myslí, že konflikt by trval dva týždne až tri mesiace, Spojené štáty by však ponechali svoje jednotky v Iraku dlho po jeho ukončení. Samotné boje podľa americkej odborníčky na Blízky východ Judith Kipperovej potrvajú menej než mesiac, bude to však len začiatok. Na prieskume vykonanom v pondelok a utorok sa zúčastnili analytici z USA, Európy, Blízkeho východu a Ázie. Len dvaja z nich uviedli, že vojna nie je pravdepodobná. Väčšina však vidí obmedzené riziko dlhodobejšieho narušenia ropného trhu, čo je hlavná hospodárska hrozba akéhokoľvek konfliktu v regióne bohatom na strategickú surovinu.