Ficov Smer aj Slotova SNS sú radikálnejšie, než maďarský Jobbik, hovorí László Kövér.

 
Prečo sa prvé kroky Fideszu po vlaňajšom volebnom víťazstve týkali trianonskej mierovej dohody a maďarských menšín?
Po prvé preto, že vlani bolo 90. výročie Trianonskej zmluvy. Po druhé, na tieto symbolické kroky bolo treba menej prípravnej práce než je potrebné v ekonomike. Po tretie, keď nebude istá duchovná a morálna obnova, tak nebudeme schopní obnoviť celú maďarskú spoločnosť.

Čo je hlavným dôvodom, aby Maďari v zahraničí mali dostať volebné právo, aj keď žijú a pracujú niekde úplne inde?
Mali by ho dostať z rovnakých dôvodov ako Maďari žijúci v západných krajinách, alebo zahraniční Chorváti či napríklad Rumuni v Maďarsku, ktorí v čase volieb stoja v rade pri veľvyslanectve v Budapešti – cítia spojenie.

Dokážete pochopiť slovenských kolegov, že táto politika im môže spôsobiť problémy, hoci to nie sú nacionalisti typu Jána Slotu?
Bohužiaľ, každý slovenský politik má v sebe – aspoň v malej miere – Jána Slotu. Aj keď možno nie v hĺbke duše, ale pretože sa práve obávajú politikov typu Jána Slotu, tak na neho berú ohľad. Slovenskí kolegovia by mali mať väčšiu sebadôveru. Chápeme, že sa nemôžu vzdať území, ktoré dostali vďaka Trianonskej zmluve, a na ktorých vzniklo Slovensko. Ale je jasné, že maďarský národ sa nemôže vzdať žiadnej svojej súčasti, že Maďari na Slovensku v duchovnom a kultúrnom zmysle patria k nám. A tiež sa nemôže vzdať tej časti svojich dejín a kultúry, ktoré sa spájajú s týmto územím.

Dá sa vôbec v dnešnej Európe nájsť riešenie tejto otázky?
Jednotu národa môžeme vytvoriť a udržať bez ohľadu na hranice, najmä v Európe, ktorá sa zjednocuje. Keď prejdem po moste z Komáromu do severného Komárna, tak som tam rovnako doma ako v južnej časti. Alebo na hlavnom námestí v rumunskom Kluži som tiež doma. Je to v duchovnom, kultúrnom či historickom zmysle aj moja vlasť.

Slováci by zase mohli namietať, že v každom maďarskom politikovi je trochu „veľkomaďarskosti“. Ako susedov upokojiť, že toto myslíte len v historickej a kultúrnej rovine?
Keď sa stavalo Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros, tak slovenská strana veľmi brutálne zmenila hranice. Maďarský štát hľadal riešenie prostredníctvom medzinárodného práva namiesto vojenskej sily, ktorú by vlastne mohol v takej situácii použiť. Pokiaľ ide o maďarské menšiny, tak maďarská menšina na Slovensku je v najlepšej situácii. Žijú kompaktne a v blízkosti maďarských hraníc. Je ich relatívne veľa v rámci celkového počtu obyvateľov Slovenska. A keď došlo k rozpadu Československa, tak táto menšina by bez všetkého mohla povedať – prepáčte, ale parížska mierová zmluva sa vzťahovala na Československo, no toto je nová situácia. Ale neurobili to ani oni, ani my. Od podpísania maďarsko-slovenskej zmluvy počas vlády premiéra Gyulu Horna Maďarsko veľa ráz opätovne uznalo platnosť existujúcich hraníc. Ide o to, že v domácej slovenskej politike je nacionalizmus silnou hracou kartou.

Treťou najväčšou parlamentnou stranou v Maďarsku je ultranacionalistický Jobbik. Aká je úloha nacionalizmu v maďarskej politike?
Je tu jasný rozdiel – Jobbik nie je koaličnou vládnou stranou, na rozdiel od Slotovej strany, ktorá bola členom prechádzajúcej vládnej koalície. A Slota síce pije oveľa viac, než šéf Jobbiku Gábor Vona, ale hovoril také veci, ako „sadneme do tankov a zastavíme sa až v Budapešti.“ Také výroky nie je možné nájsť u žiadneho maďarského takzvane nacionalistického politika. V maďarskej komunite na Slovensku sa Slováci snažia vyvolávať rôzne obavy, diskriminovať ju a asimilovať rôznymi prostriedkami vrátane ekonomických. Jobbik nebol úspešný preto, že ho volili kvôli úzkemu vzťahu k menšinám v zahraničí, ale kvôli konfliktom s rómskou menšinou v Maďarsku, ktorá nie je integrovaná.

Kde a v čom teda môžeme vidieť nacionalizmus v maďarskej politike?
Bezpochyby vo verbálnych prejavoch opozičnej strany Jobbik. Ale ich radikalizmus sa nedá porovnať s tým, čo produkovala strana Jána Slotu alebo Roberta Fica. V Maďarsku národná otázka v tomto zmysle nie je nosnou témou, nemá mobilizačnú silu. Ľudia venujú čas a energiu predovšetkým sociálnym problémom. Martin Ehl, Hospodářské noviny