USA potápajú francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda v boji proti obrím daňovým únikom Googlu, Amazonu či Facebooku. Jeho snahy udrieť na internetové spoločnosti na blížiacom sa summite G20 zrejme úplne stroskotajú. Veľkú reformu zdanenia digitálnej ekonomiky mali podpísať tento týždeň ministri financií. USA však odmietli Francúzmi navrhované novinky. Hollandovu daňovú pascu tým odsúdili na neúspech.

Daňová pasca
Až jednu miliardu eur si líder Francúzska sľuboval od Googlu v najbližších štyroch rokoch vďaka kontroverznému zákonu.

Chcel tak dať na radu svojich ekonomických poradcov. Tí ho už dávnejšie varovali, že mnohé z veľkých internetových spoločností sa vo Francúzsku vyhýbajú plateniu riadnych daní. Svoje zisky prevádzajú do daňových rajov. Štát tak prichádza o veľké peniaze.

Riešením mala byť nová daň, ktorú Francúzi ľudovo pomenovali ako „daň z Googlu“. Najmä vyhľadávací gigant totiž v krajine kvôli obchádzaniu daní zožal veľa kritiky. Hollande preto hľadal spojencov a horlivo presadzoval zavedenie nového zákona medzi štátmi G20. V jeho prospech hovorili veľké čísla.

Len vo Francúzsku podľa odhadov dosiahol Google v roku 2011 obrat vo výške zhruba 1,3 miliardy eur. Išlo predovšetkým o peniaze z reklamy na internete. Podobne sumy mal zinkasovať v krajine aj vlani. Francúzska tlač však zistila, že spoločnosť platí menej než trojpercentnú daň z príjmov zarobených vďaka francúzskym klientom. „Je to do očí bijúce vyhýbanie sa daniam. Ide o obrovský biznis s vysokými maržami, takže veľké zisky tam určite sú. Hollande chcel reformou vyslať signál, že internetové firmy sa musia zdaniť tam, kde peniaze zarobia,“ povedal pre HN ekonóm Tomáš Menčík z českej spoločnosti Cyrrus.

Hollande sa nevzdá
Hollandove snahy však stroskotali na odpore USA. Spojené štáty Paríž prinútili oslabiť návrhy, ktoré mali byť odklepnuté tento týždeň na summite G20. Vysokí úradníci vo Washingtone totiž oznámili, že v najbližší piatok na stretnutí nepodporia Francúzmi navrhované zmeny. Odmietli zavedenie úplne nových pasáži venovaných zdaneniu digitálnej ekonomiky, pretože ich považujú za priveľmi radikálne. Francúzi totiž do reformy zahrnuli aj návrh na prepojenie s daňou za zhromažďovanie osobných údajov. Malo ísť o daňovú pascu najmä na tie spoločnosti, ktoré zbierajú osobné údaje ľudí a ďalej ich využívajú na zvýšenie svojich príjmov z reklamy na webe.

Experti však tvrdia, že ani pohorenie zákona na medzinárodnej úrovni Hollanda v jeho snahách neodradí. „V medzinárodnej politike návrh určite stroskotá na odpore USA. Ale Hollande má možnosť zaviesť si túto daň vo Francúzsku aj sám,“ potvrdil pre HN expert na Francúzsko Václav Nekvapil.

Kedy sa mu to podarí, je tak otázkou času. Google však hovorí, že sa to nezaobíde bez následkov. „Veľké zvýšenie sadzieb korporátnych daní môžu považovať krajiny za „víťazstvo“. Dôsledkom však bude pravdepodobne menej inovácií, menej rastu a menej vytvorených pracovných miest,“ tvrdí Google v oficiálnom vyhlásení, ktoré spoločnosť poskytla HN.

Bermudy či Cyprus
A kam zatiaľ utekajú milióny a miliardy veľkých internetových firiem? Google stavil na Írsko s 12,5 percentnou korporátnou daňou a Bermudy. Americká nadnárodná spoločnosť Amazon zase na Luxembursko. Facebook na Írsko. Ďalšie internetové giganty majú častokrát sídlo v daňových rajoch ako je Cyprus či Kajmanské ostrovy. Ak si totiž dobre zvolia svoj daňový domicil a zapracujú do toho ešte aj rôzne daňové kľučky, ušetria na daniach miliardy.