Hovoria mu politická superstar. Neberie si servítky pred ústa, otvorene kritizuje Rusko. A možno sa čoskoro ocitne v čele európskej diplomacie. Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski sa z euroskeptika zmenil v horlivého zástancu EÚ, podľa ktorého sa o seba Európa musí postarať sama.

Koniec nudnej Ashtonovej
Poľský premiér Donald Tusk potvrdil, že Poľsko Sikorského navrhne ako nástupcu barónky Catherine Ashtonovej v čele európskej diplomacie. Je to prirodzený kandidát, vyhlásil Tusk. Nielen preto, že sa Poľsko stále viac v EÚ presadzuje, ale tiež vďaka renomé Sikorského. 

Tento rok na seba upozornil vďaka ukrajinskej kríze, kde bol jedným zo sprostredkovateľov zmluvy medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a vtedajšou opozíciou. Zatienil aj ministrov Nemecka či Francúzska. Kamery ho zachytili, ako ukrajinských politikov varuje: "Ak to nepodpíšete, budete tu mať stanné právo, budete tu mať armádu. Všetci zomriete."
Sikorski si pred ústa servítky neberie. Rusko napokon otvorene kritizuje a separatistom na východe Ukrajiny, rovnako ako kyjevská vláda, hovorí teroristi. "Po nezaujímavej lady Ashtonovej by si európska zahraničná politika zaslúžila pre verejnosť príťažlivejšieho vyslanca. Niekoho, kto dokáže jasne komunikovať s celou európskou verejnosťou a dokáže formovať európsku identitu v 21. storočí - nie len vystupovať ako hlavný vyjednávač, ako to robila Ashtonová," myslí si šéfredaktor magazínu globalist Stephan Richter. 

Aktivistom od strednej školy 

Dnes Päťdesiatjedenročný Sikorski sa v politike začal angažovať už na strednej škole, keď sa v roku 1981 stal predsedom štrajkového výboru. V decembri toho istého roku Wojciech Jaruzelski vyhlásil stanné právo a Sikorski, ktorý v tom čase študoval v Anglicku, dostal v Británii politický azyl. 

Po štúdiu na Oxforde odišiel ako vojnový reportér denníka The Daily Telegraph v roku 1986 do Afganistanu. Za jednu z fotografií, ktoré tu vydal, dostal cenu World Press Photo. Politická kariéra Sikorského naplno začína s pádom sovietskeho bloku. V deväťdesiatych rokoch bol námestníkom ministra obrany a neskôr aj námestníkom ministra zahraničia.

Od politických funkcií "odpočíval" tri roky v USA, pôsobil na čele konzervatívneho think - tanku. V tej dobe sa Sikorski orientoval na USA a dnešný minister, ktorý plamenne zastáva EÚ, vtedy zastával opačné názory. "Spĺňal som všetky podmienky pre to, aby som sa stal celoživotným členom londýnskeho klubu euroskeptikov," podotkol samotný Sikorski. 

EÚ sa nemôže spoliehať na Spojené štáty 

Obrat prišiel s vojnou v Iraku. "Vojna v Iraku bola pre Spojené štáty chybou - chybou pre ich postavenie vo svete, ich autoritu, pre ich armádu aj financie," povedal Sikorski.
Jeho nadšenie pre Spojené štáty ochablo. Dnes hovorí, že sa na ne Európska únia už nemôže spoliehať. "Aby ste boli efektívni a mohli robiť to, čo je správne pre najväčšiu oblasť ľudských práv a civilizovanej vlády na svete, potrebujete diplomaciu podporiť aj silou." 

"EÚ je najväčšia ekonomika na svete a má stále menej stabilné okolie: od Stredoafrickej republiky cez Mali, Líbyiu, Egypt, Sýriu a teraz až po Ukrajinu. Prečo by mali Spojené štáty zaisťovať bezpečnosť ekonomike, ktorá je väčšia ako tá americká?" povedal Sikorski denníku Financial Times. 

Muž, ktorý si predtým tak dobre rozumel s britskými euroskeptikmi, sa do nich teraz neváha oprieť. "EÚ je anglicky hovoriacou mocnosťou," povedal už predvlani vo svojom londýnskom prejave. "Jednotný trh bol britskou myšlienkou. A britská komisárka riadi našu diplomaciu. Keby ste si to len priali, mohli by ste viesť európsku obrannú politiku. Ale keď odmietnete, nečakajte prosím, že vám pomôžeme zničiť a paralyzovať EÚ."

Príde zmena?

V situácii, kedy voľby do Európskeho parlamentu v Británii vyhrala euroskeptická strana UKIP a vo Francúzsku či Dánsku zvíťazili obdobne zmýšľajúce strany, je také odhodlanie dôležité. Človek Sikorského zmýšľania a temperamentu by podľa niektorých expertov mohol v čele európskej diplomacie decentralizačnou snahy zmierniť.
"V mnohých ohľadoch má Sikorski profil, energiu tento post premeniť na nástroj k tvorbe skutočnej európskej zahraničnej politiky. Mnoho ľudí má pocit, že je po piatich rokoch potrebná zmena, zvlášť keď EÚ čelí prílivu skepsy vnútri a v susedstve vzkriesenému Rusku," myslí si stephan Richter.
Už samotná voľba Sikorského na post európskeho ministra zahraničia by bola zmenou koncepcie. Otázka je, či si takúto zmenu európskej špičky budú priať.