Belgicko rieši prípad dvadsaťštyriročnej Laury, ktorá si pripravuje vlastný pohreb. Trpí totiž ťažkými depresiami a aj keď je inak zdravá, získala právo podstúpiť eutanáziu, ktorá je v krajine legálna. „Život nie je pre mňa,“ hovorí. S najväčšou pravdepodobnosťou zomrie počas leta.
Laura žije vo flámskej časti krajiny a redaktorka denníka De Morgen, ktorá s ňou robila rozhovor, ju opísala ako pokojnú, vyváženú a sebaistú. Má veľa priateľov, rada fotografuje a miluje divadlo. Jej rodina ju chápe a v jej ťažkej voľbe ju údajne podporuje.
„Rodičia a priatelia to pochopili. Poznajú môj príbeh a vedia, čo je pre mňa najlepšie riešenie,“ zdôraznila.
Od detstva vraj prežívala „neznesiteľné psychické utrpenie“. „Teraz vyzerám pokojná, ale neskôr ma to zase zrazí k zemi. Zviera ma to. Je to vo mne vo vnútri a nikdy sa to nekončí,“ povedala redaktorke. „Som chorá odjakživa, a preto chcem zomrieť,“ dodala.
Žena je v starostlivosti psychiatrického tímu a žije v ústave. Na niekoľko dní v týždni sa sťahuje do malého bytu, kde ju lekári sledujú na diaľku. Má to byť krok k samostatnosti, ale Laura o to nestojí. Nedokáže nájsť motiváciu, ktorá by jej umožnila ísť ďalej.
„Vždy som si priala len jedno: zomrieť. Chcela som to už na základnej škole,“ zverila sa. Pokúsila sa niekoľkokrát o samovraždu a mnohokrát sa dopustila sebapoškodzovania.
V lete žena dostane smrtiacu injekciu
Hoci netrpí žiadnou chorobou, ktorá by priamo ohrozovala jej život, podarilo sa Laure získať súhlas na eutanáziu od troch lekárov, ako to vyžaduje belgický zákon. Zomrie počas leta, ale zatiaľ nie je známy presný dátum. Lekári jej pichnú smrtiacu injekciu. „Smrť pre mňa nie je voľba. Keby som mala voľbu, volila by som znesiteľný život, ale urobila som všetko a všetko bolo neúspešné,“ citoval Lauru web International Business Times.
Belgický zákon z roku 2002 dovoľuje pacientom žiadať o eutanázii v prípade, že ich „fyzické alebo psychické utrpenie je trvalé, neznesiteľné a nie je možné ho odstrániť“.
Podľa Wima Distelmansa, ktorý je predsedom belgickej komisie pre dohľad nad eutanáziou, získalo povolenie z dôvodu psychického utrpenia asi päťdesiat ľudí. Sú to zhruba tri percentá z celkového počtu ľudí, ktorí žiadajú v Belgicku o asistovanú samovraždu.
Laurin príbeh v krajine oživil diskusie o eutanázii aj z dôvodu nízkeho veku žiadateľky, podotýka taliansky denník La Repubblica. V Belgicku sa totiž zvyšuje počet mladých ľudí, ktorí kvôli depresiám žiadajú o ukončenie života.
Počet ľudí, čo chcú smrť, stále rastie
Prednedávnom vyvolala polemiky štúdia zverejnená na stránkach Journal of Medical Ethics. Jej autor Raphael Cohen-Almagor obvinil belgických lekárov, že sa rozhodli pre eutanáziu, bez toho, aby pacientka priamo a jasne vyjadrila svoju vôľu. Kontroly, ktoré vyžaduje belgický zákon, podľa neho nie sú zodpovedajúce a dostatočné.
Už vlani profesor Jean-Louis Vincent z belgickej Spoločnosti pre intenzívnu terapiu hovoril o početných prípadoch „nevyžiadanej asistovanej samovraždy“.
„Ide o prípady, keď nebola zaznamenaná vôľa pacienta,“ vysvetlil. „Nejde o to odstrániť každý druh bolesti, ale zvoliť smrť v prípadoch, keď sa život stal neznesiteľným. Tým sa však žiadna komisia nezaoberala,“ dodal.
Pred rokom bola v Belgicku povolená aj eutanázia u detí s nevyliečiteľnými chorobami. To vyvolalo silné reakcie. V posledných rokoch počet ľudí žiadajúcich o ukončenie života vzrástol – v roku 2012 ich bolo 1 432, zatiaľ čo o rok neskôr už 1 807. Polovicu z nich tvorili ľudia starší ako 70 rokov.
zdroj: idnes.cz