Mnoho utečencov, ktorí hľadali lepší život v Európe, sa často dobrovoľne vracia do vlasti. Touto cestou prešiel aj mladý Iračan Fajsal, ktorý sa plánoval usadiť vo Švédsku. Zdĺhavé azylové konanie nakoniec vzdal a odcestoval do Iraku. Takýchto prípadov sú podľa migračných úradníkov desaťtisíce.
Švédsko patrilo až donedávna k jednej z najústretovejších krajín voči utečencom. A s vidinou lepšieho života tam smerujú desaťtisíce migrantov. Severská krajina však prílev ľudí prestáva zvládať. Podmienky v utečeneckých táboroch a azylových centrách sa zhoršujú, mení sa aj pohľad časti verejnosti, ktorá prisťahovalcov vo svojej krajine nechce.
O ilúzie prichádzajú aj samotní migranti. Predstava prosperity v priebehu niekoľkých týždňov zmizne a zostáva len nekonečné čakanie na udelenie azylu alebo vyhostenie. Mnohí sa pod tlakom radšej rozhodnú pre návrat do vlasti. Jedným z nich je aj 25-ročný Iračan Fajsal Udaj Fajsal, ktorý do Európy pricestoval v septembri minulý rok.
Vo svojej domovine pracoval ako upratovač a pomocník na ministerstve školstva v Bagdade. Túžil však po niečom lepšom. „Už od detstva bola mojím snom cesta do Európy. Predstavoval som si nádherný a zabezpečený život, s bytom a výplatou,“ povedal reportérom servera The Washington Post. Pred pár mesiacmi sa preto vydal na strastiplnú cestu cez Turecko. Pridal sa k vyše miliónu utečencov, ktorí vlani prišli na starý kontinent.
Cesta do Švédska mu trvala mesiac. Keď sa konečne ocitol v cieli, vidinu lepšieho života, byt a výplatu vystriedalo zúfalstvo. Fajsal skončil na dva mesiace v azylovom centre neďaleko švédskeho Malmö. „Život tam bol strašne nudný. A to ich jedlo. To by nejedla ani mačka,“ spomína na podmienky v centre. „Cestoval som do Európy len preto, aby som zistil, že je to len ilúzia,“ hovorí Fajsal.
Návrat do Bagdadu
V zúfalstve sa obrátil na svojho otca v Bagdade, ktorý mu predtým za osemtisíc dolárov zaplatil cestu do Európy. Fajsal od neho chcel ďalšie peniaze. Rozhodol sa totiž vrátiť domov. „Chýbali mu tam hlavne služby. Doma bol zvyknutý, že sa pre neho urobí všetko,“ vysvetľuje Fajsalov otec Udaj. Európa a Amerika majú podľa neho na mladých ľudí určitý magický efekt, ktorý často nevymizne ani po tom, čo omladina zakúsi skutočnosť.
Fajsal sa aj vďaka štedrosti svojho otca vrátil do Bagdadu. Priznáva, že do Európy cestoval najmä z ekonomických dôvodov. Práve ekonomických utečencov sa pritom snažia európske úrady v azylovom konaní odmietať. Fajsal si preto podľa svojich slov vymyslel príbeh, že ho ohrozujú irackí ozbrojenci. V skutočnosti mu však nič nehrozilo. „Keby som bol v nebezpečenstve, nikdy by som sa domov nevrátil,“ vysvetľuje.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo do vlasti vyhostených len za minulý december 779 Iračanov, ktorí žiadali o azyl v niektorej z európskych krajín, čo je dvojnásobok oproti predošlým mesiacom. Toto číslo navyše nezahŕňa utečencov ako Fajsal, ktorí sa do Iraku vrátili dobrovoľne. „Do Iraku sa už vrátili stovky ľudí a tisíce ďalších by chceli,“ uvádza hovorca irackého ministerstva pre migráciu Sattar Nowruz.
Podľa štatistík OSN tvoria Iračania asi osem percent všetkých utečencov, ktorí vlani pricestovali do Európy. Ide približne o 80-tisíc ľudí. Dobrovoľne sa do svojich domovských krajín vlani celkovo vrátilo 35-tisíc utečencov, uvádza agentúra Reuters. Mnohí pritom smerovali do oblastí, kde im hrozí bezprostredné nebezpečenstvo.
Kontrola cestujúcich
Vo Švédsku utečenci narážajú na celý rad problémov. Okrem smútku po domove a nekonečného azylového konania sa stretávajú napríklad s mrazom, na ktorý nie sú zvyknutí. Niekedy sú ich sťažnosti trochu prehnané. Tridsaťpäť žiadateľov o azyl pred pár dňami požiadalo o premiestnenie z utečeneckého centra vo švédskej dedine Grännaforsa, pretože v ich zariadení údajne straší, informovala agentúra AP.
Problémom začína byť aj zmena postojov niektorých Švédov voči utečencom. Najmä v menších mestách a dedinkách, za ktorými vyrastajú oficiálne utečenecké tábory aj provizórne osady, sa ľudia začínajú búriť. Na utečenecké centrá útočia podpaľači. Zo situácie ťažia aj politické strany zamerané proti utečencom. Najviac z toho profitujú Švédski demokrati, ktorí by podľa niektorých prieskumov aktuálne vyhrali voľby so ziskom až 25 percent hlasov.
Švédsko v reakcii na utečeneckú krízu tiež začína od pondelka uplatňovať zákon, podľa ktorého musia všetci dopravcovia pod hrozbou pokuty až 50-tisíc švédskych korún kontrolovať totožnosť svojich pasažierov mieriacich do Švédska. Opatrenia tvrdo kritizujú prevádzkovatelia vlakov, autobusov a trajektov, ale aj dánska vláda.
Švédske štátne dráhy SJ už oznámili, že od pondelka rušia všetky železničné spoje s Dánskom, pretože spoločnosť nebude schopná kontrolu totožnosti cestujúcich vykonávať. Ďalší železniční prepravcovia obmedzujú počet súprav a varujú, že cesta medzi oboma krajinami by sa mohla výrazne predĺžiť.