Nie je preto isté, že sa v Británii za pár rokov uskutoční sľubované referendum o zotrvaní krajiny v Európskej únii, ako sľubuje terajší premiér a šéf konzervatívcov David Cameron. Zhodujú sa na tom britskí politológovia, ktorých oslovila ČTK.
Konzervatívcami vedená vláda na presadenie referenda nemusí mať ani so spojencami dostatok síl, kabinet na čele s teraz opozičnými labouristami Eda Milibanda na ňom nemá záujem.
Únia nie je zásadná téma
"Je v tom irónia. Súčasná vláda vynakladá veľa energie na snahu dohodnúť nový vzťah s EÚ, ale v Británii únia nie je zásadnou témou," povedal ČTK Simon Tilford z londýnskeho Strediska pre európsku reformu (CER).
Podľa Cameronových predstáv by malo referendum o zotrvaní Británie v EÚ nasledovať v roku 2017, keď s Bruselom dohodne novú podobu vzájomných vzťahov. Jeho európski partneri dávajú najavo, že sa im do rokovaní o zmenách základných európskych zmlúv príliš nechce.
Napriek tomu ale predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker koncom apríla pripustil, že určitá dohoda možná je. Odmietol ale otvárať diskusiu napríklad o voľnom pohybe osôb. "Odchod Británie z EÚ si neželám, rovnako tak si ale neprajem, aby Británia robila agendu, ktorú ostatní nechcú," poznamenal vtedy Juncker.
Európsku problematiku podľa Tilforda teraz rieši hlavne pravé krídlo konzervatívcov a Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), a to navyše ešte do veľkej miery v súvislosti s otázkou imigrácie do Británie. "Ale aj tá je na zozname omnoho nižšie, než tie obvyklé veci ako je stav hospodárstva, zdravotnej starostlivosti alebo školstva," dodal Tilford.
Úskalia menšinového kabinetu
Zásadnou správou terajších volieb je podľa neho zistenie, že sa zadrhol britský volebný model projektovaný na vznik jednofarebnej väčšinové vlády. "Je to pre nás neznáma situácia," podotkol. Jednokolový väčšinový systém doteraz v krajine zvyčajne zaručoval jednoznačnú vládnej väčšinu, aj keď menšinové kabinety už existovali tiež. Teraz ale na väčšinu v parlamente víťazná strana zrejme nemusí dosiahnuť ani v tom prípade, keď sa spojí s niektorým ďalším politickým zoskupeniami.
S tým súhlasí aj Sean Hanley z londýnskej univerzity UCL. "Každá nová vláda bude menšinová, alebo to bude veľmi slabá koalícia. Bude sa zaoberať hlavne vlastným prežitím a riešením zložitej domácej politickej situácie. Takže nebude mať dosť času riešiť európske otázky a s EÚ spojené zahraničnopolitické problémy, ako je kríza na Ukrajine alebo situácia v Stredomorí," povedal Hanley.
Podľa Tilforda nie je teraz jasné, či sa prípadnej konzervatívnej vláde či ich koalícii s liberálnymi demokratmi podarí referendum o zotrvaní v EÚ vôbec presadiť. Pomôcť by mohla Škótska národná strana (SNP), spájajúca európske referendum s nádejou na ďalšie hlasovanie o nezávislosti Škótska.
Hanley si ale myslí, že z dlhodobého pohľadu otázka vzťahu EÚ a Británie z britskej verejnej debaty nezmizne. "Podľa mňa nakoniec niekedy nejaké referendum bude, jeho výsledok odhadnúť neviem. Ale zmení náš vzťah s úniou, aj keď sa väčšina vysloví pre zotrvanie v EÚ," myslí si.
Cameronov koniec?
Tilford zo strediska CER v tejto súvislosti podotýka, že odchod konzervatívcov do opozície bude znamenať koniec Davida Camerona na čele strany a zrejme jeho nahradenie niekým s výrazne euroskeptickejšími názory. "Vo vláde by v prípadnom referende podporili zotrvanie v únii. Z opozície by konzervatívci zrejme presadzovali odchod Británie z EÚ," hovorí. Brexit, teda odchod Británie z EÚ, pritom podľa jeho názoru nie je výhodný pre Londýn ani pre Brusel.
"Ťažko nájsť niekoho, kto by na tom zarobil," vysvetľuje Tilford. V EÚ by sa dramaticky zmenil pomer síl v prospech Nemecka. "Z klubu, ktorý býva označovaný za málo liberálny a málo zameraný na vzťahy so svetom by odišla liberálna a veľmi otvorená krajina," upozornil.
Británia by ale podľa neho z ekonomických aj politických dôvodov stratila viac. Kvôli svojmu hospodárstvu by si rovnako musela vyjednať nejakú formu prístupu na európsky trh a švajčiarsky aj nórsky model podľa Tilforda znamená vyššie náklady ako členstvo v únii. Politicky by podľa neho Londýn stratil na význame ako v Európe, tak aj v Spojených štátoch, pre ktoré je Británia dôležitým spojencom práve pre svoj vplyv na rozhodovanie Európskej únii.
Zdroj: Lidovky.cz