Uznal, že vlády nemali správne informácie o situácii v krajine a nedokázali predvídať, aké dôsledky bude mať zvrhnutie vtedajšieho režimu. Odstránenie Saddáma Husajna ale považuje za správnu vec aj s odstupom dvanástich rokov, píšu lidovky.cz.

"Ospravedlňujem sa za fakt, že informácie, ktoré sme dostali od spravodajskej služby, boli zlé, napriek tomu, že (Saddám Husajn) použil chemické zbrane vo veľkej miere proti vlastným ľuďom, proti ostatným, program v takej podobe, v akej sme si mysleli, že existuje, naozaj neexistoval," priznáva Tony Blair. Práve prítomnosťou zbraní hromadného ničenia americká a britská vláda skôr ospravedlňovali inváziu do Iraku.

"Tiež sa ospravedlňujem za niektoré chyby v plánovaní a samozrejme za chyby v našom chápaní toho, čo sa stane, keď režim padne," uviedol v rozhovore pre americkú stanicu CNN.

"Je lepšie, keď tu Saddám nie je"

Ako Blair podotýka, invázia mala určitý vplyv na vzostup Islamského štátu. To napokon tvrdia aj experti. "Samozrejme nemožno povedať, že nikto z nás, kto v roku 2003 odstránili Saddáma Husajna, nenesie žiadnu zodpovednosť za situáciu v roku 2015," hovorí. "Ale je dôležité si uvedomiť, že po prvé Arabská jar, ktorá začala v roku 2011, mala tiež vplyv na dnešnú situáciu v Iraku a že za druhé sa Islamský štát začal rozmáhať zo svojej základne v Sýrii a nie v Iraku," dodáva.

Za zvrhnutím Saddáma Husajna si ale aj po 12 rokoch stojí. "Ťažko sa môžem ospravedlniť za odstránenie Saddáma. Dokonca dnes, v roku 2015, si myslím, že je lepšie, keď tu nie je, ako keby tu bol."

Počas osem rokov trvajúcej vojny v Iraku prišlo o život viac ako štyri tisíc amerických a 179 britských vojakov. Podľa britskej skupiny Iraq Body Count zomrelo viac ako sto tisíc irackých civilistov. Podľa dva roky starej štúdii, na ktorej sa podieľali univerzitní bádatelia v USA, Kanade a irackom Bagdade v spolupráci s irackým ministerstvom zdravotníctva, však bolo civilných obetí takmer pol milióna.