Európska únia chce dať vstupu do svetovej politiky vlastnú tvár. Funkcie vysokého predstaviteľa Európskej únie, ktorým je v súčasnosti Španiel Javier Solana, a komisára pre zahraničné vzťahy Chrisa Pattena by v budúcnosti mala zastávať jedna osoba. V závere minulého týždňa to nemeckému denníku Handelsblatt povedal komisár Európskej únie Michel Barnier spolu so skupinou ďalších účastníkov pracovnej skupiny pre zahraničnú politiku, zasadajúcej v rámci Európskeho konventu. "Verejnosť bude hovoriť o ministrovi zahraničných vecí," uviedol. Pretože však väčšina vlád terajších členských štátov nie je ochotná používať tento titul na európskej úrovni, oficiálny názov postu bude znieť "zahraničnopolitický predstaviteľ" alebo "zahraničnopolitický tajomník" Európskej únie. Predseda uvedenej pracovnej skupiny, Belgičan Jean Luc Dehaene, predloží príslušnú správu zrejme v priebehu tohto týždňa. Samotný konvent by mal návrh európskej ústavy vypracovať do polovice roku 2003. Minister zahraničných vecí EÚ, vymenovaný šéfmi štátov a vlád, by potom presadzoval politiku Rady EÚ a Európskej komisie. S týmto návrhom však majú problém dva štáty: Anglicko a Francúzsko. No Barnier si je istý, že britská vláda Tonyho Blaira, ktorá by najradšej nechala všetko po starom, nakoniec ustúpi -- a Francúzsko bude potom izolované. Vplyv zahraničnej politiky únie už roky trpí dvojkoľajnosťou. Osobitne vo vzťahu k USA. "Koho prijmem teraz?" pýtal sa americký prezident George W. Bush svojich poradcov v júni počas washingtonského stretnutia EÚ -- USA na najvyššej úrovni. V predsieni sedel Solana, predseda komisie Romano Prodi, ako aj španielsky premiér José-Maria Aznar a jeho minister zahraničných vecí. Členské štáty ukázali zatiaľ len obmedzenú pripravenosť zaoberať sa daným problémom. Nominácia Solanu za vysokého predstaviteľa EÚ v roku 1999 bola prvým krokom. Bývalý minister zahraničných vecí a generálny tajomník NATO dal zahraničnej politike únie prvé kontúry. Obraz EÚ na verejnosti je však skreslený dvoma osobami a dvojitým zastúpením v rade a komisii. Či sa to v budúcnosti zmení, zostáva nezodpovedanou otázkou. Tvárou v tvár odporu viacerých členských krajín proti koncentrácii zahraničnej politiky v rámci Európskej komisie sa predbežne nečrtá žiadne rozsiahlejšie splynutie. Avšak Barnier, ktorý je v komisii zodpovedný za oblastnú politiku, sa nevzdáva a chce vytvoriť aj funkciu vysokého predstaviteľa pre obranu. Ten by bol podriadený výhradne členským štátom únie.