Saudskú Arábiu mnohí vnímajú ako kolísku nenávistného islamizmu, ktorý sa naposledy v piatok krvavo pripomenul v Paríži. S radikálmi bojuje aj púštne kráľovstvo. Zatýka ich a zakazuje im cestovať do Sýrie, zároveň však rieši dilemu: jeho oficiálna ideológia razí nenávisť k „neveriacim“ a mnohých džihádistov inšpiruje.
„Nastal okamih, keď sa celý svet musí zjednotiť v boji proti tomuto netvorovi. Tieto činy sú v rozpore so všetkými náboženskými aj ľudskými hodnotami a odporujú všetkým civilizáciám,“ vyhlásila po piatkových útokoch jedna z najvyšších autorít sunnitských moslimov – šejk Muhammad Ahmad Tájib, imám náboženskej univerzity pri egyptskej mešite al-Azhar.
Silnými slovami nešetrilo ani libanonské hnutie Hizballáh, stúpenci islamského štátu sú podľa neho zločinci. A s podobným vyhlásením rýchlo prišla aj skupina moslimských duchovných v Saudskej Arábii.
„Islam neschvaľuje teroristov. Tieto činy odporujú milosrdenstvu, ktoré islam priniesol svetu,“ uviedli s tým, že celý svet by mal v rámci „jednotného morálneho postoja“ terorizmus zničiť.
Ako píše iDnes.cz slová tretej zo spomínaných inštitúcií však môžu znieť trochu paradoxne. Je to práve oficiálne náboženské učenie Rijádu, ktoré rad islamských teroristov inšpiruje ku krvavým útokom – či už v arabskom svete, alebo na Západe.
Spomeňme si napríklad na Abú Salmana, niekdajšieho francúzskeho kresťana, ktorý teraz vyzýva džihádistov po celej Európe, aby neveriacich prešli autom alebo im otrávili jedlo.
K hnutiu Islamský štát sa pridal po návšteve Saudskej Arábie, kde mu podľa jeho vlastných slov „otvorilo oči“ štúdium starých spisov Muhammada ibn Abd al-Wahhaba o „boji s tyranmi“.
Rijád financuje európske mešity, imámov pod kontrolou nemá
Wahhábizmus, silne konzervatívna forma sunnitského poňatia islamu, má v Saudskej Arábii status oficiálnej ideológie. Vznikol na konci 18. storočia ako výzva na očistenie islamu, ktorý bol podľa prvých wahhábistov v hlbokom úpadku – kontaminovaný zvyklosťami z iných kultúr a náboženstiev.
Wahhábisti tvrdia, že len oni sú predstavitelia pravého neskazeného islamu a jediná skutočná moslimská komunita. Odmietajú akékoľvek iné formy islamu a domnievajú sa, že cestou k pravej viere je nasledovanie činov proroka Mohameda. Wahhábove diela priamo vyzývajú na svätú vojnu – džihád – ako prostriedok, ktorý ma uchrániť moslimskú komunitu. Džihádisti majú vyraziť do boja, ak sa blíži nepriateľská armáda alebo to duchovní považujú za nevyhnutné.
Vládnuca dynastia v Rijáde má k sunnitským duchovným blízko. Život celej krajiny sa riadi Koránom, súborom Mohamedových výrokov a moslimským právom šaría. Spolu s ďalšími ropnými veľmocami Perzského zálivu saudská vláda aktívne podporuje aj šírenie wahhábizmu po svete. Francúzsky verejnoprávny rozhlas RFI napríklad vo februári upozornil, že mešity islamských fundamentalistov naprieč krajinou financuje Saudská Arábia alebo Katar.
Podobná situácia panuje aj v moslimských štvrtiach Belgicka, písal v pondelok server EUobserver. Prísne konzervatívne učenie wahhábizmu pritom podľa miestnych láka i mladých moslimov, ktorí sa donedávna o náboženské otázky vôbec nezaujímali.
Vážny problém s radikalizáciou obyvateľov moslimských štvrtí v pondelok pripustil belgický premiér Charles Michel. Počas policajnej akcie v bruselskej štvrti Molenbeek, odkiaľ pochádza niekoľko páchateľov piatkového teroru v Paríži, pripustil, že je možno potrebné niektoré mešity zatvoriť.
Islamský štát vraždí aj priamo medzi Saudmi
Nejde o to, že by Saudská Arábia priamo podporovala teroristov z radikálnych hnutí, ktoré pripravujú útoky v Európe i na Blízkom východe. Aj samotné arabské kráľovstvo má s organizáciou Islamský štát, naopak, vážne problémy.
V polovici tohto júla Rijád oznámil, že sa polícii podarilo zatknúť 431 radikálnych džihádistov, ktorí pripravovali útoky na mešity, diplomatov a bezpečnostné zložky. Islamský štát odpovedal samovražedným atentátom v mešite slúžiacej bezpečnostným zložkám v meste Abha, kde zomrelo 15 ľudí. Už na jar pritom spáchal podobný útok, počas piatkovej modlitby zabil v šiitskom svätostánku dve desiatky veriacich.
Napriek stovkám mŕtvych v Paríži, v troskách ruského lietadla na Sinajskom polostrove, v Sýrii, Iraku a ďalších krajinách vrátane ich vlastnej však Saudi odmietajú, že by koreňom islamského terorizmu mohlo byť práve nimi presadzované učenie.
Vražda je zločin, ale nenávisť je v poriadku
Hovorca rijádskeho ministerstva vnútra Mansúr Turkí v rozhovore pre agentúru Reuters vyhlásil, že vo wahhábizme problém netkvie. Dôkazom je podľa neho porovnanie 2 144 občanov Saudskej Arábie, ktorí odišli bojovať do Sýrie po boku Islamského štátu, s piatimi tisíckami ľuďmi, ktorí tam zamierili z Európy. Verbovači džihádistov podľa neho pochádzajú priamo z oblastí ovládaných Islamským štátom a so Saudskou Arábiou ani s jej štátnou ideológiou nemajú nič spoločné.
Sú to však práve do krajnosti dovedené Wahhábove spisy, ktoré džihádistov k teroru inšpirujú – a hoci sa Rijád snaží bojovať proti radikálom, brániť im v páchaní násilia a mnohokrát aj vycestovať do Sýrie, myšlienky, ktoré ich k násiliu vedú, vlastne chápe a podporuje.
Vražda akéhokoľvek človeka je aj podľa Saudov jasný zločin, samotná nenávisť k nemoslimom je však úplne v poriadku.
„Moslimovia by mali byť k nemoslimom spravodliví. Môžu s nimi obchodovať a nemali by na nich útočiť. Ale to neznamená, že by ich nemali nenávidieť a vyhýbať sa im,“ zhrnul pre agentúru Reuters jeden z významných saudských duchovných. A kráľovská dynastia mu neodporuje.
Je si totiž dobre vedomá aj toho, že zlosť konzervatívnych moslimov už v histórii neraz zasiahla aj ich rod. Hneď prvý saudskoarabský kráľ Abd al-Azíz ibn Saúd musel čeliť povstaniu svojich bojovníkov preto, že s „neveriacimi“ konal na ich vkus príliš zmierlivo.
V roku 1975 zabil kráľa Fajsala jeho vlastný synovec – išlo o pomstu za smrť otca, ktorého armáda zastrelila, keď protestoval proti zavedeniu televízie. A prílišná „westernizácia“ arabskej kultúry bola aj dôvodom, prečo v roku 1979 islamskí fundamentalisti obsadili Veľkú mešitu v Mekke, kde zajali stovky veriacich.
Kráľovská armáda vtedy síce krvavú bitku vyhrala, požiadavkám konzervatívnych moslimov sa však nakoniec podvolila – z novín aj televízie zmizli ženy, vláda zavrela kiná a školská výučba sa vrátila k jedinému hlavnému pilieru – náboženstvu, ktorému musel ustúpiť napríklad dejepis.
Saudskí duchovní majú dodnes pod kontrolou aj súdy a nedá sa teda očakávať, že by za nenávisť k „neveriacim“ v duchu wahhábizmu mohli padať tresty – pokiaľ však nenávisť neprerastie v násilie.