Kým etnickí Rusi na celom Kryme oslavujú pripojenia polostrova k Rusku, zostávajú ich ukrajinskí susedia väčšinou zavretí doma a niektorí už balia veci. Prípravy na odchod z anektovaného územia sprevádza strach o budúcnosť a tiež smútok. Krym totiž považujú za domov , napísala vo svojej reportáži agentúra Reuters.

Preč z domova
V malej kaviarni v starej štvrti krymskej metropoly Simferopoľ sa zišla skupina Ukrajincov, ktorí cez internet sledujú ukrajinské správy a diskutujú o tom, čo ich čaká. „Sme pripravení, zbalení, môžeme odísť aj zajtra, keď sa rozhodneme," tvrdí šesťdesiatštyriročný ukrajinský podnikateľ Serhij, ktorý sa doteraz živil predajom kuchynských spotrebičov. Celé meno ale povedať nechce, bojí sa.

Serhij sa narodil vo východoukrajinskom Charkove, do Simferopoľa sa presťahoval pred 30 rokmi a oženil sa tu. „Dobré časy na Kryme sú preč," tvrdí nad šálkou kávy. „Skúsim teraz predať svoju firmu, aby som nestrácal toľko, a potom odídem." Ukrajinci tvoria asi 23 percent dvojmiliónovej populácie Krymu a sú tak druhou najväčšou národnostnou skupinou hneď po Rusoch, ktorí tvoria 58 percent obyvateľov. Mnoho Ukrajincov sa na polostrov presťahovalo až po roku 1954, kedy Sovietsky zväz Krym venoval ukrajinskej republike. Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podpísal zákony, ktoré potvrdzujú pripojenie Krymu k Rusku. Odsudky Západu, ktorý proti anexii protestuje, Moskva neberie do úvahy: jej kroky vraj ospravedlňuje to, že chránila svojich občanov pred „fašistickou hrozbou z Kyjeva", kde bol nedávno po krvavých protestoch zvrhnutý proruský prezident Viktor Janukovyč.
Minulú nedeľu krymské úrady usporiadali referendum o odtrhnutie Krymu od Ukrajiny, v ktorom absolútna väčšina 97 percent voličov hlasovala za. Niektorí Ukrajinci sú teraz pod tlakom a cítia, že všetci - od ruských susedov až po úrady - sledujú, čo budú robiť.
Linka pre navrátilcov
„Byť tu človeku naháňa strach , pretože keď zastávate iný než radikálne proruský postoj, môžete sa stať obeťou násilností," povedala v jednom nedávnom rozhovore Halyna Džikajevová, riaditeľka umeleckého centra v Simferopole.
Do piatku prekročilo hranice z Krymu smerom na Ukrajinu 900 ľudí. Ministerstvo sociálnych vecí v Kyjeve už oznámilo, že zaviedlo špeciálnu linku pre navrátilcov z Krymu, kde by im mali pomôcť napríklad s nárokmi na penziu, sociálnym poistením alebo hľadaním novej školy pre deti.
„Pohraničné stráže vedú štatistiku o tom, koľko ľudí sa sťahuje do iných ukrajinských regiónov. Sú medzi nimi rodiny s deťmi aj jednotlivci," hovorí ukrajinská poslankyňa Galina Lutkovská, ktorá má na starosti oblasť ľudských práv.
Rozhodovať sa musia študenti i vojaci
Rozhodovanie, či zostať alebo odísť, čaká aj ukrajinských študentov na krymských univerzitách." Neviem, či by som sa cítila čudne, keby som ako Ukrajinka žila v Rusku, ale ... toto neviem prijať. Nechcem to," hovorí študentka histórie Ksenia Semenčenková.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa tento týždeň konečne zhodla na vyslaní pozorovateľov na Ukrajinu, Moskva ale tvrdí, že ich mandát neplatí pre Krym.
Niektorí členovia ukrajinských poriadkových síl, ktorí slúžili na Kryme, sa balia po tom, čo ich pozície obsadili Rusi. Časť z nich chce zostať na polostrove, kde sa narodili, iní sú ale zmierení s tým, že budú preložení inam. „Presťahujem sa s rodinou na Ukrajinu a budem ďalej slúžiť tam," povedal mladý dôstojník Slavik, ktorý doteraz pracoval neďaleko Simferopoľa. „Vyberieme sa hneď, akonáhle dostanem príslušný rozkaz."