Úrad generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie od dnes preberá bývalý dvojnásobný nórsky premiér Jens Stoltenberg (55). Vzdelaním ekonóm, bývalý novinár a líder nórskej Strany práce počas svojej kariéry nemal vzťah k armáde, rezortu obrany a vojenským záležitostiam. V mladosti sa presadzoval skôr ako militantný pacifista.
V poradí už 13. šéf aliancie je prvýkrát z krajiny, ktorá je priamym susedom Ruskej federácie a nie je členom EÚ. Stoltenberg má dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a premiérom Dmitrijom Medvedevom. Bývalý sociálnodemokratický premiér dokázal ukončiť kľúčové rokovania s Ruskom a podpísať dohody o vytýčení hraníc v Barentsovom mori, ako aj dohodnúť sa na bezvízovom styku pre obyvateľov prihraničných oblastí.
Očakáva sa od neho, že dokáže obrúsiť hrany, ktoré sa vyostrili vo vzťahoch medzi alianciou a Moskvou po ruskej anexii Krymu a vplývaní na dianie na východnej Ukrajine. Ide o najhlbšiu krízu dôvery a najväčšie napätie od konca studenej vojny.
Stoltenberg pred týždňom upozornil, že NATO v súčasnosti neuvažuje o návrate k predchádzajúcemu formátu bilaterálnych vzťahov s Ruskom.
Nový šéf aliancie sa stal náhradníkom Andersa Fogha Rasmussena aj vďaka svojim diplomatickým skúsenostiam na medzinárodnom poli. Od decembra 2013 pôsobil ako špeciálny vyslanec OSN pre otázky klimatických zmien, počas jeho premiérovania Nórsko v tichosti prispelo k mierotvornému dialógu v Kolumbii medzi vládou a rebelmi a sprostredkovalo aj rokovania medzi Talibanom a západnými krajinami.
Nový šéf NATO Jens Stoltenberg. Snímka: Reuters
Politickí pozorovatelia si všimli, že Stoltenberg bol od svojej nominácie na túto funkciu, v marci 2014, skôr mlčanlivý, nevyjadroval sa k "horúcim" témam ako Líbya, Sýria či Afganistan a Ukrajina. Mediálny priestor prenechával Rasmussenovi. Výnimkou bol rozhovor pre nórsku tlačovú agentúru NTB o vzťahoch aliancie s Ruskom.
"Je to Rusko, ktoré zvolilo agresívnejší prístup. Výsledkom je, že nemôžeme pokračovať v našej počiatočnej nádeji, že vybudujeme užšie a pevnejšie partnerstvo," vyhlásil 24. septembra v Oslo.
Je ťažké predvídať, ako v situácii najnapätejších vzťahov aliancie s Ruskom od pádu železnej opony, dokáže Stoltenberg zúročiť svoje dobré vzťahy s Moskvou a znalosť ruských reálií.
Stoltenbergov otec bol ministrom obrany, šéf diplomacie aj vysoký komisár OSN pre utečencov, jeho matka námestníčka ministra. Aj napriek tomuto politickému dedičstvu nový šéf aliancie bol vo svojej útlej mladosti protivojensky angažovaný. V roku 1970 hádzal kamene na veľvyslanectvo USA v Osle na protest proti vojne vo Vietname. Ako šéf Ligy pracujúcej mládeže obhajoval vystúpenie Nórska z NATO. Neskôr, už ako minister financií, sa v roku 1995 zúčastnil cyklistickej protestnej rallye Oslo-Paríž na protest proti francúzskym jadrovým pokusom na atole Mururoa.
Svoje názory postupne menil napredovaním v politickej kariére. Bol poslancom, ministrom obchodu a energetiky, šéfoval rezortu financií, stal sa šéfom Strany práce a v roku 2000 aj najmladším premiérom v histórii Nórska. Mal vtedy 41 rokov a jeden deň.
Začiatok jeho politickej kariéry však poznačili úzke vzťahy s istým sovietskym diplomatom, ktoré Stoltenberg rázne ukončil po upozornení nórskej tajnej služby, že ide o agenta KGB. Sovietska rozviedka Stoltenberga evidovala pod kódovým označením "Steklov".
Jens Stoltenberg je vnímaný ako opatrný a rozvážny politik, patriaci do pravého krídla sociálnej demokracie. V zahraničnej politike bol silným zástancom nórskeho členstva v Európskej únii.
V oblasti bezpečnostnej politiky podporoval zvyšovanie vojenských výdavkov a uprednostňoval dialóg a zmierenie pred nátlakom zbraní. Počas jeho vlády sa Nórsko zúčastnilo na operáciách NATO v Afganistane a leteckých náletoch v Líbyi proti jednotkám bývalého vodcu Muammara Kaddáfího.
Podľa nórskych médií v pozadí jeho nominácie stojí najmä nemecká kancelárka Angela Merkelová, po ktorej Stoltenbergovi podporu vyjadril aj americký prezident Barack Obama.