Sotva niekoľko hodín pred rozšírením Európskej únie visia tisíce podobných plagátov vo všetkých väčších mestách Nemeckej spolkovej republiky. Zaplatila ich spolková vláda. Do informačnej ofenzívy sa zapojila aj tamojšia tlač. Všetci hľadajú na poslednú chvíľu možnosť, ako občanom čo najoriginálnejšie priblížiť desiatku nových členov, všeobecne nie príliš známych.
Kým vo februári sa európskej problematike venovalo len 3,6 percenta vytlačených či odvysielaných spravodajských príspevkov, tesne pred prvým májom frekvencia informácií o EÚ výrazne vzrástla. Zmenil sa aj ich obsah. "Pomerne ťažké témy, akými sú, napríklad, problémy ekonomickej transformácie bývalých socialistických krajín, nahradili informácie o ľuďoch, ktorí žijú v týchto krajinách. Napríklad o tom, čo noví občania EÚ radi jedia alebo pijú," hovorí pracovníčka berlínskeho Ústavu pre európsku politiku Barbara Lippertová.
Podľa nej sú podobné články rozhodne lepšou reklamou rozšírenia únie ako príspevky o "vysokej politike". Vládou financované plagáty, na ktorých populárne osobnosti vysvetľujú výhody rozšírenia, ju preto pozitívne prekvapili.

Magnetom sú deti
S blížiacim sa dátumom vstupu a "hladom po informáciách" rastie aj nápor, ktorému čelia veľvyslanectvá a kultúrne strediská nových členských krajín v Európe.
"Záujem o Slovensko neúmerne vzrástol. Denne dostávame desiatky e-mailov a telefonátov," potvrdzuje Juraj Ješko, tlačový hovorca slovenského zastupiteľského úradu v Berlíne. "Ľudia požadujú stretnutia s diplomatmi a chcú vedieť podrobnosti o slovenskom daňovom systéme. Novinárov zaujímajú originálne tipy na články, na niečo, čo ešte nikto nenapísal."
Nezvyčajne veľký dopyt je v týchto dňoch aj po Berlínčanoch, ktorí pochádzajú z nových členských štátov. Desať z nich, z každej krajiny jeden, vystupovalo koncom minulého týždňa v zábavnom programe televíznych staníc ARD a ZDF. A čitatelia denníka Bild sa zase dozvedeli, čo si od rozšírenia sľubuje deväťročná Linda Adamíková. Narodila sa síce v Berlíne, ale jej otec je Alžírčan a mama pochádza zo Slovenska.

Podpora z Bruselu
O tom, že táto rozsiahla informačná kampaň je v krajinách "pätnástky" nutná, nepochybuje žiaden politik. Na nedostatok informácií o rozšírení sa podľa prieskumu vlani sťažovali až tri štvrtiny občanov EÚ.
Aj preto Európska komisia vypísala osobitné granty na televízne a rozhlasové programy, ktoré ľudom priblížia túto problematiku nenásilným spôsobom. Vyčlenila na ňu 16,5 milióna eur, pričom väčšinu z nich získalo práve Nemecko. (hn/gaf)