Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.11.2015, 00:00

Zákazka desaťročia. USA chystajú neviditeľný bombardér

Americká spoločnosť Northrop Grumman získala od Washingtonu zákazku desaťročia.

Osemdesiat miliárd dolárov a viac ako stovka nových lietadiel. Tieto dve čísla dávajú jasný obraz o najväčšej armádnej transakcii za posledné desaťročia, ktorú uzavrela vláda Spojených štátov s americkým výrobcom leteckej techniky Northrop Grumman. Tá by mala stovku úplne nových bombardérov dodať do roku 2025. Washington tak postupne plánuje generačnú výmenu svojich bombardérov, ktorých priemerný vek dosahuje 40 rokov.

Staré za neviditeľné

Úloha, ktorú zadal Pentagón výrobcovi, je jasná. Nový stroj, ktorý má zatiaľ označenie LRS-B (Long Range Strike Bomber – útočný bombardér dlhého doletu), by mal byť podobne ako Northrop B-2 pre radary neviditeľný a mal by mať dolet aspoň 11000 kilometrov. „V súčasnosti je dôležité vyvíjať a inovovať stratégie a technológie, ktoré umožnia, aby boli Spojené štáty dominantné aj v druhom leteckom storočí,“ povedal k zákazke americký minister obrany Ashton Carter.

Súčasné bombardovacie letectvo Spojených štátov tvorí 76 prestarnutých Boeingov B-52, ktoré lietajú už od roku 1952. Ďalej pár dolietavajúcich nadzvukových Lockheedov B-1 Lancer a dvadsiatka neviditeľných bombardérov B-2.

Nákladný vývoj

Obnova leteckého parku je podľa odborníka na letectvo nevyhnutnosťou. „Ako civilné, tak aj vojenské lietadlá potrebujú po čase generačnú výmenu. Ak by sa tak nestalo, dochádzalo by k nehodám, ktoré by mali v prípade lietadiel nesúcich jadrové hlavice fatálne následky,“ konštatuje letecký publicista Petr Kolmann. Komu sa zdá suma 80 miliárd dolárov na 100 lietadiel až priveľmi premrštená, nemá sa prečo čudovať. Len vývoj a podrobné technické naplánovanie nového bombardéra má zhltnúť 21 miliárd. V druhej fáze by mal výrobca dodať prvých 21 lietadiel, ktorých cena za kus by nemala prekročiť 550 miliónov dolárov. Stále je to však o takmer polovicu lacnejšie ako neviditeľné bombardéry B-2. Koniec koncov aj dobrá cena bola jednou z podmienok americkej armády.

Súboj Dávida s Goliášom

Northrop Grumman nebol v boji o zákazku sám. O lukratívny kšeft sa uchádzali aj spoločnosti Lockheed a Boeing. Obe už pre americké letectvo nejaké to lietadlo v minulosti vyrobili. Tentoraz spojili svoje sily, aby rekordnú zákazku získali. Nepomohlo to však. „Bol to súboj Dávida s Goliášom, ktorý maličký Northrop nakoniec vyhral. Do karát mu hralo aj to, že jeden úspešný neviditeľný stroj už pre armádu postavil,“ povedal Richard Aboulafia z konzultačnej spoločnosti Teal Group. Ich bombardér B-2 používa armáda dodnes.

Aké bombardéry používajú USA a Rusko?

USA:

Boeing B-52 Stratofortress

Strategický bombardér dlhého doletu je vo výzbroji amerických síl už od roku 1952. Jeho cieľom bolo podnikať hĺbkové útoky vo veľkých výškach do nepriateľského vnútrozemia. Vo svojich počiatkoch mala posádka až 8 členov, v súčasnosti ich je už len 5, pretože lietadlá už nenesú palubnú ochrannú výzbroj v podobe kanónov. Konštrukcia bola provizórna, nepočítalo sa totiž s ich dlhým využitím. Neustále však prechádzajú modernizáciou a v armáde USA majú byť až do roku 2045.

Dolet:15633 kilometrov

Počet vyrobených kusov:744, v aktívnej službe 76

Rockwell – Boeing B-1 Lancer

Štvormotorový nadzvukový bombardér vyvinula spoločnosť Rockwell (dnes patrí pod Boeing) a prvýkrát vzlietol v roku 1974. Ide o prvý nadzvukový bombardér, ktorý bol schopný niesť aj jadrové zbrane. Dosahoval rýchlosť Mach 2. Vyznamenal sa najmä počas vojny v Perzskom zálive, ako aj v posledných mesiacoch v boji proti Islamskému štátu. Medzi pilotmi však nemá veľmi dobrú povesť, a to nielen pre náročnú pilotáž, ale aj pre početné smrteľné nehody a incidenty. S účinnosťou od 1. októbra 2015 bolo zvyšných 33 strojov z výzbroje vyradených.

Dolet:11997 kilometrov

Počet vyrobených kusov:104, v aktívnej službe 0

Northrop B-2 Spirit

Najnovší americký bombardér si pre svoju neviditeľnosť pre väčšinu moderných radarov vyslúžil prezývku „duch“. Za to, že ho radary len veľmi ťažko identifikujú vďačí svojmu úzkemu profilu, ktorý radarové vlny nezachytia, prípadne odvrátia iným smerom. Prvýkrát vzlietol v roku 1989 a dodnes sú všetky stroje v aktívnej službe. Je prispôsobený na nosenie bômb, viacerých typov rakiet, ako aj termonukleárnych zbraní. Má dvojčlennú posádku a na palube komfort v podobe ležadla, toalety a piecky na ohrev teplého jedla. Svoj bojový debut si tento bombardér odbil v Kosove, kam na nálety letel nonstop zo základne v americkom Missouri. Tieto lety si vyžadovali dopĺňanie paliva za letu, ktorý trval vyše tridsať hodín.

Dolet:11100 kilometrov

Počet vyrobených kusov:21, v aktívnej službe 20

Rusko:

Tupolev Tu-160

Ruská „biela labuť“ má v kóde NATO označenie Blackjack. Americkí letci ho však nazývajú čierny podliak. Tento klenot Tupolevovej vývojovej kancelárie vzlietol prvýkrát v roku 1981, ale až v roku 1987 sa dostal do aktívnej služby. Je definovaný ako nadzvukový strategický bombardér, ako aj nosič rakiet. Stroj bol výsledkom súťaže veľmocí a odpoveďou na americký B-1 Lancer. Rusko Tu 160 stále modernizuje a staršie modely postupne vyraďuje. Posledný kus bol vyrobený v roku 2008, výroba ďalších sa začala vlani. Posádku tohto stroja, ktorý má premenlivú geometriu krídel, tvoria štyria ľudia.

Dolet:12300 kilometrov

Počet vyrobených kusov:35, v aktívnej službe 16

Tupolev Tu-95

S kódovým označením Bear (medveď) sa tento bombardér radí medzi to najnebezpečnejšie, čo má Rusko vo výzbroji. Lietadlo, ktoré poháňajú štyri turbovrtuľové motory, je schopné niesť nielen bežné letecké bomby a rakety, ale aj jadrové. Práve týmto lietadlom Rusko neustále patroluje v okolí Európskeho vzdušného priestoru a spôsobuje tým neustálu paniku. O úspešnosti stroja hovorí aj jeho solídny vek. Prvýkrát vzlietol, podobne ako B-52, v roku 1952. Je taktiež obľúbený u pilotov a pre svoju údržbu aj u mechanikov. Je schopný dopĺňať palivo za letu, čo ešte viac zvyšuje jeho už aj tak impozantný akčný rádius.

Dolet:15000 kilometrov

Počet vyrobených kusov: viac ako 500, v aktívnej službe 55

Suchoj T-4

O supersonický bombardér sa v bývalom Sovietskom zväze pokúšala aj spoločnosť Suchoj. Jediným projektom je T-4, ktorý mal slúžiť ako prieskumný a bombardovací stroj. Štvorica prúdových motorov mu umožnila letieť rýchlosťou až 3200 kilometrov za hodinu. T-4 však zostal len vo fáze prototypu. Zo štyroch vyrobených letel nakoniec iba jeden a nalietal len niečo vyše 10 hodín. Moskva pred ním uprednostnila výrobu stíhačiek. Zaujímavosťou stroja je sklápateľný nos. Počas letu pilot sledoval okolie len cez periskop.

Dolet:7000 kilometrov

Počet vyrobených kusov:4, v aktívnej službe 0

Americký „boneyard“

Vrakovisko nachádzajúce sa v púšti v americkom štáte Arizona je dôsledkom nadmerného amerického zbrojenia, ktoré sa uskutočnilo v rokoch studenej vojny. Na obrovskej ploche sa nachádzajú stovky nielen vyradených lietadiel, ktoré sa postupne šrotujú, ale aj stovky takých, ktoré sú po malej údržbe a servise znovu pripravené letieť a uskutočňovať bojové akcie. Púštne prostredie, v ktorom sa dážď vôbec nevyskytuje, je na podobnú dlhodobú konzerváciu lietadiel ako stvorené.

Podobných vrakovísk je v Arizone mnoho. Na najväčšom z nich – na základni Davis Mothan – sa nachádza viac ako 4400 lietadiel.

Tajný „neviditeľný“ bombardér

Názov: LRSB (Long Range Strike Bomber)

Výrobca: Northrop Grumman

Cena:550 miliónov dolárov za kus

Dolet: viac ako 11000 kilometrov

Uvedenie do služby: pravdepodobne v roku 2025

Americké vojenské letectvo v číslach

308016 členov personálu

180084 členov civilného personálu

71000 členov v zálohe

140 miliónový rozpočet

13902 lietadiel všetkých druhov

63 satelitov

450 medzikontinentálnych rakiet

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.