V predvolebných kampaniach niektorých členských krajín Európskej únie (EÚ) je cítiť rastúci tlak na obmedzenie slobody pohybu, ako aj možností pracovať a študovať pre obyvateľov iných členských štátov EÚ. "Preto je potrebné zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu (EP), aby sme dali jasne najavo, že podporujeme sily, ktoré chcú otvorenú Európu, slobodnú Európu, Európu bez hraníc. Aj na presadzovanie takýchto vecí, ktoré už dnes považujeme za samozrejmosť, je potrebné mať veľmi silnú demokratickú podporu," povedal pre TASR na dnešnej odbornej konferencii Univerzity Komenského s názvom Desať rokov Slovenska v Európskej únii podpredseda Európskej komisie (EK) a zároveň líder eurokandidátky Smeru-SD Maroš Šefčovič.
"Účasť občanov SR na eurovoľbách bude veľmi dôležitá aj z toho dôvodu, aby sme demonštrovali, že Slovensko má veľký záujem o obhájenie a ubránenie slobôd, na ktoré sme si zvykli," dodal. Štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Peter Javorčík ho doplnil, že po poslednej, rekordne nízkej účasti na eurovoľbách by sa za dobrú tendenciu dalo považovať každé percento nad 20-percentnou hranicou. "Treba byť realista, zásadný posun, že sa účasť dramaticky zvýši, neočakávam," poznamenal. "Funguje tu slovenský paradox - najnižšia účasť, ale pomerne vysoká podpora EÚ. Brusel stále vnímame ako niečo vzdialené, niečo, čo svojím hlasom nevieme ovplyvniť," dodal Javorčík.
Šefčovič poznamenal, že v protiklade k pomerne vysokej pasivite Slovákov v eurovoľbách ho prekvapil napríklad prístup obyvateľov Malty, ktorá má pritom v EP len šesť poslancov v porovnaní so slovenskými trinástimi. "Na Malte je účasť vždy nad osemdesiatimi percentami. Krajina je mimoriadne politicky živá," povedal podpredseda EK.
"Dúfam, že vďaka kampani politických strán sa nám podarí odlepiť z toho posledného miesta vo volebnej účasti. V únii je veľa chýb, často sa spomína byrokracia, ktorá je daňou za to, že fungujeme v zložitom súkolí, ktoré vznikalo historicky. Ale je tam veľmi veľa dobrých vecí, ktoré už považujeme za samozrejmé, ale nesmierne by nám chýbali, ak by sme o ne prišli," zdôraznil.
Únia je podľa Šefčoviča opäť na historickej križovatke. Na jednej strane je vidieť tendencie "zmedzivládnenia", kedy sa niektoré rozhodnutia nerobia na celoeurópskej úrovni, ale na úrovni medzivládnych dohôd. Dôvodom je podľa neho veľkosť a rozmanitosť únie, kedy je v niektorých prípadoch ťažké dosiahnuť rozhodnutie na úrovni celej EÚ. "Len-čo dôjde k situácii, ako v prípade fiškálneho paktu, že to nie je možné, členské krajiny eurozóny nebudú dlho váhať a budú prijímať riešenia aj mimo ustáleného európskeho rámca," poznamenal na margo očakávaného vývoja.
Na druhej strane, najmä európski liberáli volajú po silnejšej integrácii a dokonca uvažujú o novej základnej zmluve. "Európski liberáli budú presadzovať zmenu zmlúv a výraznú federalizáciu," upozornil. "Úprimne poviem, dúfam, že sa tomuto scenáru v najbližších rokoch vyhneme," povedal s tým, že únia má práve teraz za sebou jednu neľahkú etapu inštitucionálnych zmien.
V hospodárskej oblasti teraz stoja pred EÚ výzvy v podobe budovania zón voľného obchodu. "Dohoda o voľnom obchode s Kanadou je pred podpisom, intenzívne sa rokuje s USA. Rokovania sú zložité, ale hodnota spojenia dvoch najväčších svetových ekonomík je vysoká," poznamenal.
Mimoriadna výzva stojí v roku 2016 pred Slovenskom. "V roku 2016 to bude Slovensko, ktoré pol roka povedie Európsku úniu. Je to veľká úloha, ale tak, ako sme zvládli vstup, som presvedčený, že aj predsedníctvo bude úspešné," uzavrel Šefčovič.