Ona je Ukrajinka. On Rus, ktorý sa narodil v moldavskej metropole Kišiňove. Zmiešaná rodina žijúca na území nikoho je typickým produktom sovietskej epochy. Dlho vôbec neuvažovali o kariére "hrdinov", či "bojovníkov za slobodu". Dokonca spočiatku s ruským vlastenectvom a túžbou po samostatnosti Podnesterska sympatizovali. Až časom im začalo dochádzať, v akej bezvýchodiskovej situácii sa takzvaná Podnesterská republika ocitla.

"Môžete mi úplne slobodne odpovedať na všetky otázky?" Spýtala som sa radšej na úvod. "No, s istou nádejou, že české noviny tam u nás nikto nečíta," usmiala sa Aľona. Denis vyzeral ustarane. Predsa len v Tiraspole zostala ich 13-ročná dcéra a 19-ročný syn.

Zbili im syna. Lebo má dlhé vlasy

"Lezú nám teraz do súkromia," vysvetľuje Aľona. "Napríklad moja mama nedávno ležala v nemocnici. Kurátor z KGB ma navštívil hneď deň potom, čo ju hospitalizovali. A len tak mimochodom, láskavo, sa ma spýtal, či nepotrebujem pre mamičku nejaké lieky. Dal najavo, že vie všetko o mojej matke, hoci som to ešte nestačila povedať ani najlepším kamarátkam. Od tej chvíle sa s mužom o niektorých veciach bavíme len v kúpeľni pri pustenej vode."

Prečo podnesterskú KGB Marčkovovci zaujímajú? Snažia sa hovoriť ľuďom pravdu a pomáhať im bojovať za ich práva. A to je v separatistickej moldavskej enkláve, ktorá existuje len vďaka ruským vojakom a dotáciám z Moskvy, činnosť veľmi nebezpečná.

Druhého augusta 2015 sa syn Marčkovových vracal večer domov. "Vrhli sa na neho zozadu, kopali do neho, keď ležal na zemi. Zlomili mu ruku, bola v hroznom stave, musel na operáciu. A viete, prečo ho prepadli? Kvôli jeho dlhým vlasom! Podozrievali ho, že je homosexuál. To je v poslednej dobe u nás veľmi nebezpečné, dávať najavo svoju odlišnú sexuálnu orientáciu," hovorí Aľona. Že by syna zmlátili kvôli jej vytrvalej kritike podnesterského režimu a informovaniu obyvateľstva o veciach, o ktorých ostatní mlčia, si nepripúšťa. "Ani nechcem pomyslieť, že moje dieťa trpelo kvôli mne," povzdychla si.

Podľa Marčkovových je Podnestersko "paródiou na štát" alebo skôr "paródiou na totalitný systém". Aľona vysvetľuje, ako počas posledných volieb štátni zamestnanci hlasovali. "Museli dokonca splnenie úlohy dokazovať - ​​na mobil fotili volebné lístky s tým správnym menom a ukazovali to nadriadeným. Aby si uhájili svoje pracovné miesto," tvrdí šéfka centra Apriori.

Viera v Novorusko

Jej manžel Denis pochádza z moldavského Kišiňova. Priznáva, že pred 25 rokmi cítil hrozbu zo strany moldavských nacionalistov. "Vtedy sme mali pádne dôvody k strachu z rumunizácie. A strach sa politikom vždy hodí. V Donbase sa deje niečo podobné, čo vtedy u nás."

Po anexii Krymu vraj v Tiraspole zavládla eufória. "Ľudia verili, že sa podarí vytvoriť Novorusko, že sa Rusi prestrieľajú až k nám, cez celú východnú Ukrajinu. Volali: 'Konečne sme sa dočkali!' Lenže zostalo pri Kryme. A nastúpilo sklamanie. Ľudia však stále veria, že na nás útočia fašisti sprava aj zľava a jediné svetlo pochádza z Ruska. "

Podľa Denisa je pre Rusko stav ani vojna ani mier, ktorý je v Podnestersku a začína sa rysovať aj v Donbase, výhodný. Moskva tak totiž môže nekonečne brániť integrácii Ukrajiny aj Moldavska do európskych štruktúr a NATO.

Veľká čierna diera

Podnestersko môže existovať len vďaka ruskému plynu, za ktorý neplatí. Deficit rozpočtu je 70 percent. Na dôchodky penzistom prispieva Rusko 10 dolármi na hlavu. K tomu je Podnestersko čierna diera, centrum pašerákov a podvodníkov. Podobná budúcnosť podľa Marčkovových čaká aj Donbas.

"Viacero našich funkcionárov sa teraz presunulo tam. Dúfali, že vznikne bájne Novorusko. Patril by tam okrem nás aj Krym a ukrajinská mestá Cherson a Odesa. Podnesterskí blogeri neustále písali o ruskom svete, ktorý povedie k lepším zajtrajškom Vladimir Putin," hovorí Denis. "A naši ľudia slepo verili, že teraz sa konečne staneme súčasťou ríše."

Mnohí v to veria stále. A tvrdia to aj deťom v škole. "Učiteľka môjho syna vo škole rozprávala, ako Rusi oslobodili Krym a ako ukrajinskí fašisti chceli vyvraždiť Rusov na celom polostrove. Že to videla v televízii."

Ukrajinka Aľona ale deti nenecháva pozerať len ruskú televíziu. "Môj syn sa prihlásil a hovorí: "Prečo si myslíte, že to musí byť pravda? Ja som včera videl ukrajinské správy, a tam hovorili úplne niečo iné. Učiteľka dostala záchvat. Povedala mu: "Tak ty si tiež fašista?" Pred celou triedou. Ja som hneď chcela bežať do školy, ale on ma prosil: "Mami, ešte musím urobiť pár skúšok. Pochopila som, že síce viem veľa vecí o ochrane ľudských práv a každému viem poradiť, keď sa to ale týka môjho dieťaťa, som bezradná."