Londýn 1. júla (TASR) - Britský humanista Nicholas Winton, ktorý takmer sám zachránil 669 židovských detí z Čiech i Slovenska pred holokaustom a vyslúžil si označenie "britský Schindler", zomrel dnes vo veku 106 rokov. Britský premiér David Cameron vyhlásil, že "svet stratil veľkého muža".
Jonathan Sacks, bývalý britský hlavný rabín, povedal, že Winton "bol velikán mravnej odvahy a odhodlania a žialiť za ním budú židia po celom svete". Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Winton a jeho priateľ boli v roku 1938, pred vypuknutím druhej svetovej vojny, vydesení prílevom utečencov z československej pohraničnej oblasti Sudety, ktoré anektovalo Nemecko. Obaja priatelia sa obávali - a správne -, že Československo čoskoro napadnú nacisti a židovských obyvateľov budú posielať do koncentračných táborov.
Prečítajte si aj: Zomrel Nicolas Winton, záchranca stoviek československých detí
Kým niektorí ľudia v Británii pracovali na tom, aby dostali z Československa židovských intelektuálov a komunistov, nikto sa nesnažil zachrániť deti. Tak sa Winton, vtedy 29-ročný maklér na burze, ujal tejto úlohy sám.
Po príchode do Británie Winton presvedčil britských predstaviteľov, aby prijali deti. Zároveň boli nájdené aj náhradné rodiny a za každé dieťa bola zaplatená suma 50 libier ako záruka, že budú mať neskôr dosť peňazí na návrat domov. V tom čase sa predpokladalo, že pobyty detí sú iba dočasné.
Nicholas Winton. Zdroj: Reuters
Winton zriadil útvar Britského výboru pre utečencov z Československa, zameraný na pomoc deťom. Stal sa jediným členom tohto útvaru. Začal vyhľadávať domácnosti a ručiteľov a zostavil zoznamy približne 6000 detí. Ich fotografie zverejnil, aby povzbudil britské rodiny k prijatiu detí.
Prvých 20 detí pricestovalo do Británie lietadlom, ale keď už nemecká armáda dorazila v marci 1939 do Prahy, mohli ich dopravovať iba vlakom.
Počas mesiacov pred vypuknutím druhej svetovej vojny Winton takto zachránil v ôsmich vlakoch celkovo 669 detí z Československa.
Najväčšia evakuácia bola naplánovaná na 3. septembra 1939 - v deň, keď Británia vyhlásila vojnu Nemecku. Vlak však nikdy neodišiel a takmer žiadne z 250 detí na jeho palube vojnu neprežilo.
Deti z Prahy sa nachádzali medzi približne 10.000 prevažne židovskými deťmi, ktorým sa podarilo dostať do Británie v rámci týchto evakuácií, známych pod názvom Kindertransports (transporty detí). Iba zopár z nich znovu uvidelo svojich rodičov.
Avšak z Berlína a Viedne bolo zachránených oveľa viac židovských detí, pretože tieto operácie boli lepšie zorganizované a lepšie financované. Wintonova operácia boli jedinečná, keďže pracoval takmer sám.
"Možno sa toho dalo urobiť oveľa viac. Ale bolo na to treba oveľa viac času, oveľa viac pomoci od ostatných krajín, oveľa viac peňazí, oveľa viac organizovania," povedal Winton neskôr.
Charizmatický Brit tiež pripustil, že nie so všetkými deťmi, ktoré sa dostali do Británie, sa v ich náhradných rodinách aj dobre zaobchádzalo - niekedy ich totiž využívali ako lacných domácich pomocníkov.
"Nepovedal by som, že to bol 100-percentný úspech. Ale povedal by som, že každý, kto sa do Británie dostal, bol na konci vojny nažive," uviedol Winton, ktorého slová boli citované v knihe o transportoch detí "Into the Arms of Strangers" (Do náručia cudzích ľudí).
Niekoľko detí, ktoré Brit zachránil, si v dospelosti vybudovalo úspešné kariéry, napríklad filmár Karel Reisz, britský politik Alf Dubs či kanadský novinár a bratislavský rodák Joe Schlesinger.
Winton neustále odmietal označenie "hrdina" a trval na tom, že na rozdiel od Oskara Schindlera jeho život nebol nikdy ohrozený.