Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes vyhlásil, že parlamentné voľby na Ukrajine sa skončili bezprecedentnou podporou proeurópskemu smerovaniu krajiny. Vyše polovicu hlasov získali provládne strany, v parlamente budú mať ústavnú väčšinu, uviedol s odvolaním sa na odhady volebných výsledkov.
"Ukrajinský parlament získal od ľudí presvedčivé vyjadrenie dôvery," citovala ho tlačová agentúra DPA.
Porošenko na tlačovej konferencii povedal, že v pondelok začne rokovať o vytvorení koalície v parlamente, informovala tlačová agentúra Reuters. Konečné výsledky dnešných volieb sa očakávajú do 10 dní, čo podľa prezidenta bude stačiť na dokončenie koaličných rokovaní. Zaviazal sa tiež, že bude nominovať na premiéra toho, koho mu navrhne koalícia, ktorá z rokovaní vzíde.
Tymošenková podporí vládu
"Prvý raz za uplynulých 25 rokov sa na Ukrajine sformuje proeurópsky parlament," povedala Tymošenková, ktorá výsledok vlastnej strany nekomentovala. Vlasť, ktorá získala menej než šesť percent, je však podľa jej slov pripravená podporiť novú vládnu koalíciu všetkými dostupnými prostriedkami a zdrojmi.
Prvé predbežné výsledky založené na exit polloch ukázali, že Blok Petra Porošenka, úradujúceho ukrajinského prezidenta, získal víťazných 22,2 percenta hlasov, kým Jaceňukov Ľudový front 21,8 percenta. Na treťom mieste skončila so ziskom 14,2 percenta strana Svojpomoc na čele s ľvovským starostom Andrijom Sadovým.
Do Verchovnej rady sa prebojovali ďalšie štyri politické subjekty - Opozičný blok Jurija Bojka (7,8 percenta), Radikálna strana Oleha Ľaška (6,4 percenta), Vlasť Julije Tymošenkovej (5,6 percenta) a Svoboda Oleha Ťahňyboka (6,3 percenta). Predpokladá sa, že komunisti ani Pravý sektor sa do parlamentu nedostanú.
Európa na strane Ukrajiny
Predseda výboru Európskeho parlamentu (EP) pre zahraničné veci Elmar Brok označil parlamentné voľby na Ukrajine za potvrdenie proeurópskeho kurzu krajiny. Ukrajinci sa rozhodli pre strany, ktoré podporujú zbližovanie s EÚ, uviedol konzervatívny nemecký politik dnes večer po zverejnení odhadov.
"Prezident Petro Porošenko a premiér Arsenij Jaceňuk dostali jasný mandát na to, aby svoj proeurópsky kurz s plnou legitimitou premenili na skutočnosť," povedal Brok s tým, že EP bude v tomto úsilí Ukrajinu podporovať, informovala agentúra DPA.
Generálny tajomník Rady Európy (RE) Thorbjörn Jagland uviedol, že ukrajinské voľby boli "jasným vyjadrením toho, že obyvatelia Ukrajiny si želajú mier, demokraciu a jednotu krajiny". Zdôraznil tiež, že Porošenko a Jaceňuk sú zaviazaní uskutočniť demokratické reformy, za čo sa vyslovila väčšina voličov.
Popredný ruský politik, predseda medzinárodného výboru Štátnej dumy Alexej Puškov uviedol, že parlamentné voľby nevyriešia krízovú situáciu na Ukrajine. "Nič sa nezmení k lepšiemu. Voľby nevedú k novému mocenskému usporiadaniu. A samotná vláda nemôže priniesť nič nové - chýbajú jej finančné zdroje," napísal Puškov na Twitteri v reakcii na prognózy o víťazstve prozápadných síl.
"Na Ukrajinu nečaká proces európskej integrácie, ale úplná strata nezávislosti za omrvinky, ktoré jej budú hádzať USA a EÚ. Neradostná budúcnosť," vyhlásil Puškov.
Problémy pri voľbách
Približne 330 oznamov o manipulácii s hlasovacími lístkami a iných porušeniach volebného procesu dostalo ukrajinské ministerstvo vnútra počas predčasných parlamentných volieb, ktoré sa dnes konajú v tejto občianskym konfliktom sužovanej krajine. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Počet sťažností sa vzťahuje k 18.00 h miestneho času (17.00 h SEČ), uviedol na svojich oficiálnych webových stránkach príslušný vládny rezort. Zhruba 35 hlásení sa týka kupovania voličských hlasov, 34 hlásení rozširovania kampaňových materiálov, 22 sťažností hovorí o poškodených lístkoch, 17 o rozširovaní lživých údajov.
Objavili sa aj správy o strate pečatí volebných komisií, hlasovaní mimo určených volebných miestností či výskyte neplatných hlasovacích lístkov, píše RIA Novosti.
Plebiscit sa koná na pozadí vážnej politicko-hospodárskej krízy v krajine. Úrady pripustili, že voľby sa nemôžu uskutočniť v polovici okresov vo východných oblastiach vzhľadom na ozbrojený konflikt medzi vládnymi jednotkami a stúpencami nezávislosti dvoch samozvaných ľudových republík - Luhanskej a Doneckej.