Prívrženci ukrajinskej opozície sa v rámci plnenia dohody s ukrajinskou vládou stiahli z obsadených administratívnych budov v mestách Ternopiľ, Ivano-Frankivsk, Ľvov, Poltava, ako aj z budovy radnice v Kyjeve. V Kyjeve okrem toho čiastočne rozobrali barikády, čím sa obnovila premávka na cestách v centre Kyjeva.
Na základe toho generálny prokurátor Viktor Pšonka konštatoval, že nič nebráni tomu, aby nadobudol platnosť zákon o amnestii pre účastníkov masových nepokojov, ktorých zatkli alebo obvinili z trestných činov počas masových protivládnych zhromaždení na Ukrajine od 27. decembra do 2. februára.
Líder opozičnej strany Sloboda Oleh Ťahnybok na margo amnestie uviedol, že pre opozíciu bolo dôležité, aby bolo zastavené "vyšetrovanie začaté v 108 prípadoch proti asi 2000 aktivistom, ktorých by mohli zatknúť prakticky kedykoľvek".
Amnestia sa nevzťahuje na prípady, v ktorých sa vyšetrovanie začalo po 2. februári. Ide napríklad o vyšetrovanie v súvislosti so vznikom polovojenských oddielov Domobrana Majdanu, ktoré začala kyjevská prokuratúra 13. februára. Podobné vyšetrovanie sa začalo aj v Ľvove.
Na otázku, ako chce opozícia chrániť svojich sympatizantov, Ťahnybok uviedol, že "náš tlak na vládu pokračuje". Konečné víťazstvo opozícia dosiahne len vtedy, ak budú splnené všetky požiadavky Majdanu, zopakoval Ťahnybok. Pripustil, že dovtedy ešte dôjde k zadržiavaniu opozičných aktivistov i pokusom o vyvodenie trestnej zodpovednosti voči nim.
"Nerobíme si žiadne ilúzie. Je nám jasné, že vláda bude aj naďalej podnikať kroky vedúce k zadržiavaniu našich ľudí. Je jasné, že dnešným pozitívnym rozhodnutím sa kauza nekončí," upozornil Ťahnybok.
Ako pripomenula agentúra RIA Novosti, od vypuknutia protivládnych demonštrácií na Ukrajine ide už o druhú amnestiu. Prvá sa týkala osôb zadržaných od 21. novembra 2013. Druhá amnestia sa podľa ruskej agentúry týka celkovo 266 osôb.
Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli vlani 21. novembra po tom, ako vláda pozastavila prípravy na podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ a zmluvy o zóne voľného obchodu a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.
Opozícia tento kurz odmietla a žiadala demisiu vlády, predčasné prezidentské a parlamentné voľby a pokračovanie v integrácii do európskych štruktúr, pričom vyzvala svojich prívržencov, aby vyšli do ulíc.
Násilnosti na Ukrajine sa ešte viac vystupňovali po tom, ako parlament 16. januára pochybným spôsobom schválil sériu kontroverzných zákonov výrazne obmedzujúcich právo občanov na vyjadrenie protestu. Tri dni po hlasovaní v Kyjeve došlo na hranici vládnej štvrte k prudkým zrážkam medzi bezpečnostnými zložkami a radikálnymi demonštrantami, ktorí začali v Kyjeve i ďalších mestách - najmä na západe Ukrajiny - obsadzovať vládne budovy, pričom niekde došlo aj k zosadeniu provládnych úradníkov.
Pri potýčkach prišli o život najmenej traja ľudia a desiatky utrpeli zranenia.
Opozícia ako východisko z tejto situácie vidí návrat Ukrajiny k parlamentno-prezidentskej republike, na čo je ale potrebná zmena ústavy, ktorou by prezident prišiel o časť svojich právomocí. Opozícia svoje návrhy na ústavné zmeny predložila v parlamente, kde vznikla neformálna pracovná skupina, ktorej úlohou je vypracovať a predložiť návrh príslušných zmien.