Prezidentské voľby v Bielorusku, ktoré začali v nedeľu ráno, vyhral podľa očakávania šesťdesiatjedenročný Alexander Lukašenko. Podľa odhadov ruskej agentúry TASS získal 80,3 percenta, podľa nezávislej televízie Dožď dokonca 82,9 percenta. Lukašenko bývalú sovietsku republiku vedie už dvadsaťjeden rokov.
Lukašenkovi traja súperi, medzi ktorými bola aj občianska aktivistka a prvá bieloruská kandidátka na prezidenta Taccjana Karatkevičová, nemali podľa prieskumov veľké šance favorita volieb ohroziť.
Dožď uviedol, že šéf Liberálno demokratickej strany Sjarhej Hajdukevič skončil na druhom mieste s 4,8 percentami hlasov, Karatkevičová bola s 4,3 percenta hlasov tretia.
Približne sedem miliónov oprávnených voličov malo možnosť voliť v 6 129 volebných miestnostiach, niekoľko desiatok ďalších bolo v zahraničí. V predstihu svoj hlas počas piatich dní odovzdala už viac ako tretina voličov.
Voľby v Bielorusku pravidelne sprevádza pobúrenie z podvodov a manipulácie s hlasmi. "Po formálnej stránke je všetko v poriadku, teda voliči hlasujú tajne, bez akýchkoľvek zásahov, bez ovplyvňovania," oznámila v nedeľu dopoludnia česká poslankyňa Zuzka Bebarová-Rujbrove (KSČM), ktorá sledovala hlasovanie v okolí Minsku, píše iDNES.cz.
Problém bol podľa nej skôr v miestnych predpisoch umožňujúcich hlasovať ešte pred termínom volieb. "Nie sme si celkom istí, či kontrola hlasov odovzdaných v predchádzajúcich dňoch bude dostatočná," povedala.
"Život sa stal tvrdším, ale Lukašenko sľubuje istotu a stabilitu. Len sa pozrite, čo demokracia priniesla Ukrajine: vojnu a biedu," povedala agentúre AP šesťdesiatosemročná Tamara Krylovičová potom, ako odvolila.
Lukašenko v bývalej sovietskej republike zachoval sovietsky typ ekonomiky, hoci s pomocou lacného plynu z Ruska a západných pôžičiek.
Pripravený na reformy
Sám prezident pri volebnej urne novinárom povedal, že o údajných plánoch na zriadenie ruskej leteckej základne v Bobrujsku si ešte pohovorí so svojím náprotivkom Vladimirom Putinom, aby si nechal vysvetliť, či "Rusko vidí to, čo my nevidíme". O potrebe takejto základne vraj totiž pochybuje. Kremeľ sa zdržal komentára.
Lukašenko zároveň uisťoval, že je pripravený na zmeny a reformy, ak si ich ľudia budú priať. "Jedna vec je povedať, dopredu! A druhá, kto dôjde, až budeme vpredu. Preto to nie je otázka pre mňa, ale pre spoločnosť. Ja som ochotný k akýmkoľvek zmenám a reformám (...) Nikto mi ale nemôže vyčítať, že som po všetky tie roky (pri moci) konal proti vôli ľudu," povedal.
Režim, ktorý bývalá americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová pred desiatimi rokmi označila za "poslednú diktatúru Európy", Západ často kritizuje za porušovanie ľudských práv.
Európska únia však v reakcii na prepustenie politických väzňov a Lukašenkovej úlohe sprostredkovateľa v ukrajinskej kríze uvažuje o pozastavení sankcií proti Minsku. Rozhodnutie má padnúť až po nedeľných voľbách, ak nedôjde k zásahu proti opozícii.
V sobotu večer prešlo centrom Minsku viac ako 1 500 demonštrantov. Požadovali Lukašenkovo odstúpenie a slobodné voľby bez falšovania.
Očakávam silný mandát, vyhlásil Lukašenko
Sám Lukašenko dal pred voľbami najavo, že očakáva silný mandát od voličov, ktorí ho "vždy podporili 80 percentami hlasov", a tak si každý partner bol vedomý, že za bieloruským prezidentom "stojí celý národ".
Voľby sledovalo asi 900 pozorovateľov zo zahraničia, asi polovica z nich z Európy a z postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov, a tiež 940 akreditovaných zahraničných novinárov.
Hlasovanie skončilo o 19 hodine stredoeurópskeho času. Nasledovať majú odhady výsledkov a v noci na pondelok aj predbežné výsledky.
Podmienkou platnosti volieb je účasť viac ako polovice z oprávnených voličov, k zvoleniu hlavy štátu je potrebná viac ako polovica z odovzdaných hlasov.