Päť rokov rozhodoval prakticky o všetkom, čo sa v maďarskej politike stane. Od svojho návratu k moci v roku 2010 mal v rukách silnú zbraň – dvojtretinovú väčšinu v parlamente, ktorou si zmenil ústavu podľa svojej vôle. Teraz však maďarský premiér Viktor Orbán utrpel prvú ťažkú ranu.
V nedeľňajších doplňujúcich voľbách vo Veszpréme stratil jeho Fidesz jedno parlamentné kreslo. Aj to však stačilo na to, aby prišiel o krehkú ústavnú väčšinu. „Víťazstvo kandidáta podporovaného opozičnými stranami je o to prekvapujúcejšie, že Veszprém je tradičnou baštou konzervatívcov. V prípade pádu Fideszu pritom nejde len o regionálnu záležitosť. Tento trend je viditeľný v celom Maďarsku,“ vysvetlil pre HN Bulcsú Hunyadi, analytik z budapeštianskeho inštitútu Political Capital. Prieskumy pritom ukazujú, že sympatie maďarskej verejnosti sa čoraz viac prikláňajú ku krajnej pravici.
Prekvapenie je o to väčšie, že s triumfom opozičného kandidáta Zoltána Késza počítal len málokto. „Väčšina predvolebných prieskumov hovorila o víťazstve kandidáta Fideszu, hoci veľmi tesnom. Nakoniec však kandidát podporovaný opozíciou vyhral takmer o desať percent. Je prekvapením, že agentúry sa netrafili až v takomto rozsahu,“ uviedol pre HN politológ László Öllös.
Maďarsko podľa Orbána
Nezávislý učiteľ angličtiny Zoltán Kész, na kandidatúre ktorého sa vo Veszpréme dohodla ľavicová a liberálna opozícia, nakoniec získal 43 percent hlasov. Vicestarostovi tohto západomaďarského mesta Lajosovi Némedimu z Fideszu odovzdalo svoje hlasy len niečo vyše 33 percent voličov. Obaja sa v doplňujúcich voľbách pobili o parlamentné kreslo, ktoré sa uvoľnilo po odchode Tibora Navracsicsa do Bruselu. Jeden z kľúčových ľudí Fideszu sa stal eurokomisárom zodpovedným za vzdelávanie a kultúru.
Fidesz sa po voľbách snaží víťazstvo opozičného kandidáta zľahčovať. Odborníci zase tvrdia, že pre Orbána momentálne ústavná väčšina nie je životne dôležitá. „Je pravda, že všetky dôležité zákony, na ktoré vláda potrebovala dvojtretinovú väčšinu, prijala už dávnejšie,“ pripomína Öllös.
Čítajte viac:
Pád Fideszu vidno v celom Maďarsku
Ako pravicová vláda za posledných päť rokov zmenila Maďarsko
Takmer presne rok po návrate Fideszu k moci,18. apríla 2011, schválil Orbánov tábor práve pomocou dvojtretinovej väčšiny novú ústavu. Tá nahradila základný zákon, ktorý u našich južných susedov platil od roku 1949. Nová ústava sa kvôli nacionalistickým prvkom stala terčom ostrej kritiky doma i v zahraničí.
Dovtedajší oficiálny názov krajiny Maďarská republika sa zmenil na Maďarsko. Ústava sa okrem toho odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, vlasť a rodinu. Preambula sa začína textom hymny Bože, žehnaj Maďarovi.
To však nebolo všetko. Orbán dal tiež pomocou ústavnej väčšiny práva zahraničným Maďarom ako dvojaké občianstvo či volebné právo. Obrovské kontroverzie vyvolal aj mediálny zákon, ktorým prakticky dostal médiá v krajine pod kontrolu. Upravil tiež volebný zákon tak, aby to najviac vyhovovalo jemu a Fideszu. Súčasťou neho bolo napríklad zníženie počtu poslaneckých kresiel v maďarskom parlamente z 386 na súčasných 199. Aj vďaka tejto úprave sa stalo realitou, že hoci Fidesz vo vlaňajších parlamentných voľbách nezískal ani 45 percent hlasov, stačilo mu to na dvojtretinovú väčšinu.
Prepad Fideszu, nárast Jobbiku
Ani to však Orbánovi príliš nepomohlo, aby si udržal priazeň voličov. Kým ešte na jeseň minulého roka podpora Fideszu dosahovala v prieskumoch priemerne 35 percent, tento mesiac klesla len na niečo vyše 20 percent.
Experti pritom poukazujú na fakt, že prepad Fideszu nevyužívajú na svoj rast opoziční socialisti a liberáli, ale najmä radikáli z krajne pravicového Jobbiku. Tí sa z priemerných 11 percent v septembri 2014 zdvihli až na aktuálnych 18 percent.