Predpisy z Bruselu jasne určujú, kto sa má o imigrantov starať, kde majú bývať a na aké služby majú nárok. Krajiny, o ktorých je v súvislosti s utečeneckou krízou najviac počuť, však už smernice dodržiavať nezvládajú, píše iDnes.cz.
Európske smernice hovoria jasne. Ak sa utečenec dostane na územie členského štátu EÚ a požiada o azyl, úrady sa musia jeho prípadu venovať individuálne. Každý žiadateľ má nárok na osobný pohovor, počas ktorého dostane šancu vysvetliť, prečo potrebuje ochranu. Pomôže mu štátom platený tlmočník.
[galeria:869435]]
Od chvíle, keď imigranti podajú žiadosť o azyl, hostiteľský štát im musí zabezpečiť "životnú úroveň žiadateľov, ktorá im zaručí živobytie i ochranu ich fyzického a duševného zdravia." Ak chce štát namiesto jedla a inej vecnej pomoci rozdávať utečencom peniaze, mal by im vyplácať toľko, aby bola životná úroveň utečencov porovnateľná so životnou úrovňou jeho občanov.
Utečenci majú bývať v "ubytovacích strediskách zaručujúcich primeranú životnú úroveň", prípadne v súkromných domoch, hoteloch alebo bytoch. Žiadatelia o azyl majú nárok na zdravotnú a v prípade potreby aj psychologickú starostlivosť. Ak sa azylové konanie predĺži, po deviatich mesiacoch sa im má otvoriť trh práce.
Tak znejú európske regulácie, ktoré by mal dodržiavať každý členský štát. V krajinách, ktoré utečenecká vlna zasiahla najviac, však azylová politika v praxi vyzerá inak. Server iDnes.cz niektoré príklady zmapoval.
TALIANSKO: Eurá na ruku a zmiznite
Niekdajší taliansky premiér Silvio Berlusconi sa prívalu migrantov bránil svojráznou cestou. Dohodol sa s líbyjským diktátorom Kaddáfím, že pobrežná stráž všetky člny s utečencami odpraví späť k africkým brehom. Taliani neriešili, či sú na palube deti alebo tehotné ženy. Žiadosť o azyl je totiž možné podať až na talianskom brehu, kam pobrežná stráž imigrantov nenechala doplávať.
V roku 2009 sa proti tejto praxi tvrdo ohradila organizácia Human Rights Watch. O dva roky neskôr líbyjskí povstalci s vojenskou podporou Západu Kaddáfího zvrhli. Krajinu teraz zmieta občianska vojna a len za minulý rok odtiaľ do Talianska doplávalo 170 tisíc utečencov. Ďalšie tisíce zomreli vo vodách Stredozemného mora.
Podľa európskej regulácie Dublin III mali takmer všetci v Taliansku požiadať o azyl. Minuloročné údaje Eurostatu však hovoria presne o 64 625 podaných žiadostiach.Väčšina teda z Talianska odcestovala bez ohľadu na dublinské pravidlá.
Nemecký denník Die Welt už pred dvoma rokmi obvinil talianskych imigračných úradníkov, že utečencom ponúkajú osobitnú dohodu. Za to, že z Talianska odídu, dostávali údajne 500 eur a schengenské víza. Mohli tak na tri mesiace vycestovať. Ich prípadný návrat do Talianska si musel neskôr vynútiť a zaplatiť štát, ktorý ich na svojom území odhalil a rozhodol sa ich vykázať.
Podľa agentúry Frontex, ktorá stráži schengenské hranice, utečenecká vlna prekoná minuloročný rekord. Očakáva sa, že do Talianska dorazí viac ako 200 tisíc afrických imigrantov. Francúzsko a Rakúsko v júni bez ohľadu na schengenský priestor sprísnili kontroly na hraniciach s Talianskom, imigrantov vyťahujú z vlakov aj autobusov. Na staniciach uviazli tisíce utečencov, ktorí sa namiesto azylového konania v Taliansku rozhodli vyraziť na sever.
Taliansky premiér Matteo Renzi nemieni ísť v Berlusconiho stopách a vracať lode s utečencami do Líbye. Na začiatku júla však Európe pohrozil, že jeho krajina zakáže lodiam, ktoré imigrantov zachránili, kotviť v talianskych prístavoch a utečencom začne vydávať schengenské víza.
GRÉCKO: Úrady nedopĺňajú databázu odtlačkov, imigranti miznú v Európe
Pri pohľade na štatistiky azylových konaní sa zdá, ako by Grécko stálo úplne mimo súčasnej utečeneckej krízy. Od začiatku desaťročia evidujú miestne úrady každý rok zhruba rovnaký počet žiadostí o ochranu - vždy okolo deväť tisíc. Na jeseň 2014 ich začalo mierne pribúdať. V prvej polovici tohto roka žiadala o grécky azyl približne tisícka imigrantov mesačne. Údaje z leta zatiaľ Eurostat nemá k dispozícii, Gréci mu nové čísla poslali naposledy v apríli.
S údajmi o počte podaných žiadostí o azyl však ostro kontrastujú fotografie z utečeneckých centier, ktoré kvôli mimoriadne silnej vlne utečencov a gréckej hospodárskej kríze zápasia dokonca aj s nedostatkom jedla. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) dorazilo v prvom polroku 2015 do krajiny viac ako 77 tisíc imigrantov, najčastejšie zo Sýrie a ďalších krajín Blízkeho východu. Na pláže gréckych ostrovov ich dorazí aj tisíc denne.
Podľa európskych pravidiel si utečenci nemôžu vyberať, kde chcú získať azyl. Žiadosť o ochranu treba podať v prvej bezpečnej krajine, kam sa dostanú. O krajinu zmietanú ekonomickými problémami však migranti spravidla nestoja, je pre nich len prestupnou stanicou odkiaľ pokračujú na Západ. Snažia sa preto čo najrýchlejšie zmiznúť, ideálne bez povšimnutia gréckych úradníkov.
Imigrační úradníci by mali každému z imigrantov, ktorý sa v Grécku vylodí odobrať odtlačky prstov. Tie sa ukladajú do európskej databázy EURODAC. Ak utečenec v priebehu azylového konania odíde do inej európskej krajiny a odhalí ho tam cudzinecká polícia, počas niekoľkých sekúnd môže zistiť, kam má pre dotyčného kúpiť spiatočný cestovný lístok.
Ako však nedávno upozornila maďarská vláda, Atény si s dôsledným dodržiavaním tejto procedúry hlavu nelámu. Neregistrovaní utečenci tak tiahnu do západnej Európy a vyrábajú starosti ďalším európskym štátom. Mnohé z nich sú vnútrozemské, takže je na prvý pohľad vylúčené, aby boli prvou bezpečnou krajinou, kam migranti dorazili. Podľa databázy EURODAC však nikde inde neboli.
MAĎARSKO: Plot bude o mesiac, imigrantov zo Srbska vraciame
Nedôslednosť gréckych úradníkov trápi najmä Maďarsko, ktoré imigrantov prichádzajúcich na svoje územie vytrvalo zadržiava a v súlade s predpismi registruje v európskej evidencii. Od začiatku roka ich do stredoeurópskej krajiny prišlo už 100 tisíc, povedal agentúre AP minister zahraničia Péter Szijjártó. Prevažná väčšina z nich dorazila cez Srbsko, kam prišli práve z gréckeho pobrežia.
Maďarsko sa tak z pohľadu dublinských pravidiel stalo prvou európskou krajinou, kde sa migranti objavili. Vnútrozemský štát sa o nich preto musí postarať. Pokiaľ budú na ďalšej ceste do vysnívaného Nemecka či Škandinávie zadržaní, podľa európskej regulácie sa majú vrátiť práve do Maďarska.
Koncom júna došla vláde Viktora Orbána trpezlivosť a oznámila Európe, že utečencov by vraj správne mali vracať do Grécka.
Utečenecké centrá prevádzkované Budapešťou majú kapacitu 2 500 lôžok, čo je v porovnaní s tohtoročným náporom imigrantov zúfalo málo.
Od prvého augusta platí v Maďarsku novela azylového zákona. Každému, kto na jeho území vstúpi zo Srbska, úrady žiadosť o azyl automaticky zamietnu a pošlú ho späť za hranice. Armáda medzitým medzi Srbskom a Maďarskom buduje 175 kilometrov dlhý plot. Podľa premiéra Viktora Orbána bude hotový do konca augusta, píše srbský server B92.
Nový zákon o automatickom zamietaní azylových žiadostí rozzúril organizáciu Amnesty International. Porušuje totiž európsku smernicu, podľa ktorej má každý žiadateľ o azyl právo na individuálne posúdenie svojho prípadu a osobný pohovor s úradníkmi. V žiadnom prípade nie je možné, aby štát o vyhostenie určitej skupiny imigrantov rozhodol plošne.
NEMECKO: Nestíháme. Utečenci mieria aj do školských telocviční
Nemecko podľa denníka Die Welt prijalo tento rok už 300 tisíc žiadostí o azyl a do konca roka ich čaká celkom pol milióna. Pre porovnanie: vlani tam o ochranu požiadalo 202 tisíc utečencov a rok predtým podľa Eurostatu ešte o 80 tisíc menej. Afričanov a obyvateľov Blízkeho východu dopĺňajú imigranti zo západného Balkánu, hlavne z Kosova.
Nemci preslávení svojou precíznosťou a dôslednosťou už teraz priznávajú, že sa im nápor utečencov vymyká z rúk. Spolkové krajiny neboli na také množstvo žiadateľov pripravené. Formuláre sa úradníkom kopia na stoloch a azylové konania sa tak výrazne predlžujú.
Pre utečencov to znamená aj dlhší pobyt v utečeneckých centrách, kde dochádzajú aj peniaze na stravu či lekársku starostlivosť. Najväčšiu časť nákladov nesú jednotlivé spolkové krajiny. Vládu v Berlíne už požiadali o miliardovú finančnú injekciu, aby sa o imigrantov mohli ďalej starať. V kamenných utečeneckých ubytovniach už navyše nie sú voľné lôžka, Nemci tak vymýšľajú núdzové riešenia.
Napríklad, berlínsky primátor Michael Müller v televízii ARD vyhlásil, že mesto zrejme bude musieť vybudovať provizórny stanový tábor. Bavorské mesto Puchheim neďaleko Mníchova kvôli utečencom začiatkom prázdnin uzavrelo školské telocvične, kam nechalo nanosiť stovky postelí a skriniek.Podľa miestneho serveru Merkúr riaditelia škôl nepočítajú s tým, že by sa do športových hál mohli v polovici septembra opäť vrátiť školáci - provizórne utečenecké centrá budú medzi basketbalovými košmi zrejme fungovať najmenej do konca kalendárneho roka.
Európska smernica, ktorá predpisuje podmienky pre ubytovanie žiadateľov o azyl, dočasné utečenecké centrá s trochu zhoršenými životnými podmienkami pripúšťa. Musia však byť vyčerpané štandardné ubytovacie kapacity. Medzi ne dokument počíta aj súkromné domy, byty a hotely, ktoré má štáť utečencom zaplatiť.