Z malej facebookovej skupiny celoeurópsky fenomén. Hnutie Pegida (Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu) vzniklo ešte len v októbri minulého roku, ale má už za sebou tisícky prívržencov a nasledovníkov. A nielen v Nemecku.
Zviditeľnilo sa masovými pochodmi, ako bol ten ostatný cez víkend v nemeckom Wuppertali. Skončil sa konfliktom s policajtmi a násilnosťami.
Hnutie má vo svojom nepísanom programe jediný cieľ: radikálnym spôsobom vystupovať proti islamizácii Nemecka a Európy. Prívržencov si nachádza aj v ďalších krajinách, najmä však vo Francúzsku a Veľkej Británii. „Pegida pre Európu zatiaľ výraznú hrozbu nepredstavuje. Pre Nemecko však už áno,“ myslí si politológ Ján Baránek.
Zlyhanie politiky
Ďalší pochod Pegidy, ďalšie násilnosti a napadnutie policajtov. Tak vyzerala víkendová akcia radikálneho hnutia vo Wuppertali. Analytici majú v krokoch radikálov jasno. Vznikli ako odpoveď na nesprávne vedenú imigračnú politiku Nemecka. „Krajina prežívala v sedemdesiatych rokoch ekonomický boom a potrebovala lacnú pracovnú silu. Tú získala najmä z Turecka, ktorého náboženstvom je islam,“ približuje Baránek.
Protesty Pegidy. Snímka: Reuters
Podľa neho je zoskupenie produktom zlyhaného multikulturalizmu. Zásluhu na vzniku tohto xenofóbneho a nacionalistického hnutia má aj nárast nábožensky podnieteného extrémizmu. „Teroristické akcie v Európe a silnejúca komunita moslimov len prispievajú k vzniku podobných radikálnych hnutí,“ konštatuje Tomáš Koziak.
Politici sa dištancujú
Všetky nemecké politické strany sa od myšlienok Pegidy dištancujú a rasové prejavy jej predstaviteľov ignorujú. Podľa Jána Baráneka je to chyba. Bundestag by sa podľa neho riešením hnutia mal začať zaoberať čím skôr.
Razantnejšie sa voči hnutiu vyjadrila len nemecká kancelárka Angela Merkelová. Pôsobenie prívržencov jednoznačne odsudzuje. „Všetkých, ktorí chodia na takéto demonštrácie, žiadam, aby nenasledovali tých, ktorí na ne vyzývajú! V ich srdciach sú často predsudky, chlad či dokonca nenávisť,“ povedala.
Hnutie odsúdil aj britský premiér David Cameron. Práve jeho Pegida a jej prívrženci vo Veľkej Británii obviňujú z toho, že zlou imigračnou politikou zaplavil krajinu imigrantmi.
Ani Pegide sa nevyhli problémy
Netrvalo však veľmi dlho, a aj Pegida sa dostáva do problémov. Hnutie sa stáva obeťou vlastnej radikálnosti, kvôli ktorej ho opúšťajú jeho umiernení členovia, ale aj samotní predstavitelia. „Čím radikálnejšie hnutie, tým ťažšie je ho udržať pohromade. Umierneným členom Pegidy sa prílišný radikalizmus nemusí páčiť,“ tvrdí Koziak.
Prvým na rane bol samotný líder hnutia Lutz Bachmann. Ten sa šéfovskej stoličky vzdal po tom, ako sa objavila jeho fotografia, na ktorej má výzor podobný Adolfovi Hitlerovi. „Bachmannova fotografia napovedá o jeho politickej nevyspelosti, ktorá hnutiu ublížila,“ tvrdí Koziak. Nemecká prokuratúra už voči Bachmannovi spustila vyšetrovanie. Tento štyridsaťdvaročný majiteľ PR agentúry bol pritom už viackrát súdne trestaný za rasistické výroky.