StoryEditor

V Bagdade je každý deň nebezpečný

25.06.2004, 00:00
Je deväť hodín ráno. Horúci júnový deň. V bagdadskej štvrti Hay Babil sa trasie pôda pod nohami. Safar Said sa vykloní z okna a hľadí na stĺp hustého čierneho dymu, ktorý stúpa odniekadiaľ zo susedného okrsku Mansúr. "Je to už druhýkrát v posledných dňoch, " hovorí. Ako keby vedel, komu bol samovražedný atentát určený, dodáva: "Tam sa ľudia dávajú naverbovať do novej armády."

Na danom mieste v ten deň už 175 Iračanov prešlo bezpečnostnou kontrolou. Pre ďalších 35 to však bol posledný deň v ich živote. Nepomohli betónové zábrany, nepomohli vrecia s pieskom. Sila explózie bola mimoriadna, šlo pravdepodobne o najintenzívnejší útok v hlavnom meste Bagdadu za posledné tri mesiace.
Safar sa pomaly vracia k pracovnému stolu, kde ma rozloženú kôpku dokumentov: "Už sme si zvykli. Nemôžem predsa večne sedieť doma. Čo sa dá robiť?"
Veru, len ďalej žiť. Štrnásť mesiacov po zvrhnutí Saddáma Husajna a len niekoľko dní pred plánovanou mocenskou zmenou násilie pre obyvateľov Bagdadu už zovšednelo. I jeho kriminálna podoba. Safar Said si kedy-tedy dopraje luxus a dá sa do práce odviezť taxíkom. Obvykle využíval služby dvadsaťštyriročného suseda, otca dvoch detí. Jedného dňa ho však hľadal márne. Taxikára trafila náhodná guľka, keď sa dostal do ozbrojeného konfliktu dvoch bánd, špecializujúcich sa na krádeže automobilov. "To nemá s terorizmom nič spoločné," poznamenáva Safar. "A môže sa to stať každému." Ale aby minimalizoval riziko, jednej dopravnej spojnici sa vyhýba ako moru - hlavnej ceste, ktorá vedie na bagdadské letisko. Tú totiž najviac využívajú Američania - a kto už by sa chcel pohybovať v blízkosti živých terčov? Keď chodí k rodičom manželky, bývajúcim neďaleko odtiaľ, volí radšej obchádzku. Má dve deti a život je mu milý.
To sa nezmení ani o pár dní, keď minimálne na papieri Irak opäť získa suverenitu. "Ľudia na tento dátum vôbec nemyslia. Je im všetko jedno," znie jeho názor. Podobne sa nezaujímajú ani o premenovanie koaličných okupačných síl, ktoré sa od júla už majú nazývať "mnohonárodné sily". "Ale veď sú to tí istí vojaci," dvíha plecia Safar, ktorý nepochybuje ani o tom, kto je nový premiér: "Je to muž CIA."
Každodenný život v Bagdade je tvrdý. Mestské rozvodné závody zapínajú elektrický prúd len každé štyri hodiny a dodávka netrvá viac ako 60 minút. Ak niet elektriny, niet ani vody, pretože čerpadlá nepracujú. A to pri 40 stupňoch Celzia v tieni! Večer zostávajú obyvatelia doma tak či onak - zdržiavať sa po zotmení na neosvetlených uliciach znamená hrať sa so životom.
Ako by teda mal Irak vyzerať v budúcnosti? Nový iracký prezident Ghasi al Džavar nedávno pre denník Džadíd sabah (Nové ráno) uviedol, že Američania nemajú právo využívať Irak ako mostík pre celý Blízky východ. Takéto slová sa páčia mnohým Iračanom "Znejú vlastenecky," hovorí Safar, ktorý dlhé roky trpel za Saddáma. "To je dobre." (hn/gaf)

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
25. apríl 2024 07:58