16 hodín denne, 7 dní v týždni. Pracovné peklo na seba berie rôzne podoby

Predstavte si, že máte malý biznis, napríklad so zmrzlinou pri horskom jazere v Nízkych Tatrách. Ako správny podnikateľ zaiste chcete, aby bol váš biznis životaschopný. To znamená, aby ste v ňom mohli pokračovať aj v ďalšej sezóne, neskôr postaviť ďalší stánok na druhej strane jazera a ešte o čosi neskôr pri kúpalisku na Táloch.

V reči čísiel musíte dosiahnuť “ten správny”, zdravý rast. Ak by ste rástli prirýchlo, mohli by vám chýbať zdroje na ďalší postup alebo nepredvídateľné udalosti. A mohli by ste dopadnúť ako Baumax pri expanzii na východný Balkán. Naopak, ak rastiete pomaly, nielenže sa nepohnete od jazera, ale možno nepokročíte ani k stracciatelle.

S klapkami na očiach
Takéto chápanie rastu môžeme aplikovať na celé komunity, štáty, ekonomické bloky a vlastne na celý svet. Ľudia sa na ekonomický rast často pozerajú očami zmrzlinára, ktorý má síce dočasne rastúce príjmy, no zároveň vyhadzuje škatule od kornútkov na nelegálnu skládku vedľa pláže a večer čo večer si čistí stánok a jeho obsah v jazernej zátoke. Spôsobené škody si do vlastnej obchodnej bilancie nevkladá. Nech už ide o náklady za odstraňovanie škôd, alebo trebárs odlev návštevníkov.

A práve takéto úzke nazeranie na ekonomický rast by sa malo zmeniť, hovorí Pingfan Hong, vedúci analytického oddelenia Odboru ekonomických a sociálnych vecí sekretariátu OSN. Hong pripomína, že environmentálne škody ako vedľajší dopad ekonomického rastu boli v mnohých rozvojových krajinách neraz také vysoké, že zámer znížiť rastom chudobu sa vlastne často stal kontraproduktívnym. “Environmentálne škody si v mnohých krajinách vyžiadali tri až desať percent ich hrubého domáceho produktu (HDP). Ak rástli ekonomicky menej než to, reálny prírastok to nebol,” vysvetľuje na stránke OSN.

Práve Spojené národy si dali za cieľ, aby krajiny rástli tak, že to nepôjde na úkor budúcich generácií. Ekonomický rast by teda mal byť udržateľný, avizuje jeden z Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na veľkom samite v New Yorku už v septembri tohto roka.

Nedôstojné pracovné podmienky
Nejde však iba o to, aby sme napredovali bez ničenia životného prostredia. Svet sa zameriava aj na sociálny rozmer udržateľného rastu. Cieľ OSN tak počíta aj so zaistením dôstojných pracovných podmienok pre všetkých. Čo to znamená? Náš zmrzlinár by poskytoval nedôstojnú prácu napríklad vtedy, ak by načierno zamestnával neplnoletú dievčinu, platil by jej málo peňazí, pracovala by 16 hodín denne, prípadne by jej nezabezpečil pitný režim či dostatok prestávok.

Myšlienka o dôstojnej práci či dôstojných pracovných podmienkach vychádza z presvedčenia, že prácu nemáme len k zaisteniu živobytia. Je pre nás aj prostriedkom k plnohodnotnému zaradeniu sa do spoločnosti a naplneniu nášho potenciálu. Stránka globálnej iniciatívy za dôstojnú prácu v textilnom priemysle s názvom Clean Clothes Campaign vymenúva perspektívy, cez ktoré sa dá na (ne)dôstojnú prácu pozerať. Sú to nízke mzdy, veľké a neraz neplatené nadčasy, málo alebo žiadne prestávky, zakázané či obmedzované odbory, zlé bezpečnostné a hygienické podmienky a rodová nerovnosť.

No ciele, ktoré Spojené národy pripravujú, sa mnohými týmito rozmermi nezaoberajú, prízvukuje Petr Mareš z českej pobočky Clean Clothes Campaign. “V cieli, ktorý sa týka výhradne práce, nie je ani len zmienka o mzde. Rovnako sa nespomínajú ani odbory, ktoré sú kľúčové pri jednaniach so zamestnávateľom, a teda pri zaisťovaní optimálnych pracovných podmienok,” povedal pre HN. Obáva sa tiež, aby cieľ nedopadol podobne ako viac než desaťročná diskusia producentov textilu o zavedení tzv. dôstojnej mzdy. Firmy sa totiž nesústredia na hľadanie cesty, ako túto mzdu zaviesť, ale na to, ako obhájiť, že tak neurobia.

Kto ťahá za kratší koniec
Nedôstojná práca je všednou realitou napríklad textiliek v juhovýchodnej Ázii, ale aj baní v strednej či západnej Afrike, pripomína Danica Víznerová z neziskovej organizácie Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj.

Nedôstojná práca na seba berie v rozvojových krajinách rôzne podoby. Napríklad šičky v Ázii pracujú dlhé nadčasy, často robia aj 16 hodín denne bez prestávky, keď je vrchol sezóny, pracujú aj 18 hodín denne, sedem dní v týždni. International Labor Rights Forum zas poukazuje na temnú stránku kakaového priemyslu. V Pobreží Slonoviny pracujú na kakaových plantážach v najťažších pracovných podmienkach desaťtisíce detí. Sú vystavené prachu, nebezpečným chemikáliám, dlhé hodiny trávia prácou na slnku a namiesto chodenia do školy prenášajú ťažké náklady.

Najviac ohrozené nedôstojnou prácou sú dva typy krajín, hovorí riaditeľ odboru výskumu v Medzinárodnej organizácii práce (ILO) Raymond Torres. “Prvú skupinu tvoria krajiny, ktoré utrpeli krízou a ich ekonomický rast nie je dostatočný, aby prial zlepšovaniu pracovných podmienok. Často sú to krajiny južnej Európy. Druhú skupinu tvoria štáty, ktoré síce neraz výrazne hospodársky rástli, no ich politiky dôstojnej práce tomu nezodpovedali. Ide najmä o časti rozvojovej Ázie, subsaharskej Afriky a arabských štátov,” povedal Torres pre HN.

Aj keď musia ľudia v mnohých kútoch sveta pracovať v katastrofálnych podmienkach, v niektorých krajinách sa veci hýbu vpred. Zo zlepšenia pracovných podmienok sa tešia viaceré štáty Latinskej Ameriky, ktoré rýchlo rástli a zároveň sa im darilo potláčať nerovnosť, hovorí Torres z ILO. Krajiny podľa neho dokázali prekonať aj búrlivé časy krízy, no dnes ich ohrozujú ceny komodít, ktoré sú pre ďalší udržateľný rast týchto krajín kľúčové.

Ak by sme si chceli nedôstojnú prácu ukázať na mape, jej výskyt by do značnej miery kopíroval rozdelenie na globálny Sever a Juh. “Krajiny, trochu zastarane nazývané rozvojové, ponúkajú dostatok extrémne lacnej pracovnej sily a rôzne ´investičné´ stimuly. Preto sú zaujímavou destináciou pre mnohé spoločností globálneho Severu,” dáva nedôstojnej práci zemepisný rozmer Mareš.

Platí jednoduché pravidlo, že mnohé firmy z rozvinutých krajín sa snažia presúvať svoj biznis tam, kde nájdu čo najlacnejšiu pracovnú silu. Reportáž Wall Street Journal z júla tohto roka opisuje prípady producentov textilu, ktorým sa zdala bangladéžska 67-dolárová minimálna mzda a zvyšujúce sa bezpečnostné a ďalšie štandardy pridrahé, a tak skúšajú šťastie v Etiópii. Tam sa príjem pracovníka textilky pohybuje tesne nad 20 dolármi mesačne.

Ako sú na tom Slováci
Aj Slováci sa môžu stretnúť s nedôstojnou prácou. Kto je ňou u nás najviac ohrozený?

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti sa to rôzni, neplatí napríklad vždy regionálne delenie. “Určite aj v Bratislave sú segregované trhy, ktoré sa tvária rovnako ako tie, ktoré sú v Rimavskej Sobote či Revúcej,” vysvetľuje. No potvrdzuje, že s potenciálom meniť zamestnávateľa stúpa pracovníkovi nielen mzda, ale perspektívne sa mu zlepšujú aj pracovné podmienky. V mikropohľade sú najviac ohrození najchudobnejší, ľudia s nízkym vzdelaním, v prípade rozvojových krajín sú to často ľudia z vidieka, ktorí sa sťahujú za prácou do miest.

Oproti rozvojovým krajinám sa majú slovenskí zamestnanci dobre. “U nás nie sú také vypuklé problémy s nedôstojnou prácou, máme dané štandardy Zákonníkom práce, máme legislatívu minimálnej mzde,” hovorí Páleník.

Rezort práce odkazuje, že túto agendu pokrývajú vývažene, vrátane dôstojného mzdového ohodnotenia. “Medzinárodné inštitúcie nevyjadrili nespokojnosť s pracovnoprávnou úpravou v Slovenskej republike,” skonštatovala Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva.

Ficova vláda sa chváli najmä tým, že zvyšuje minimálnu mzdu. Tá ešte donedávna na Slovensku nedosahovala ani úrovne štátom definovanej hranice chudoby - 60 percent mediánnej mzdy. Dnes sa minimálna mzda v čistom pohybuje okolo tejto hranice. Rast najnižších miezd však kritizujú firmy a niektorí ekonómovia, ktorí sa obávajú, že prinesie rast nezamestnanosti.

Aj keď majú slovenskí zamestnanci neporovnateľne lepšie pracovné podmienky ako tretí svet, aj u nás je čo zlepšovať. Podľa Páleníka by mal dobrý príklad dávať verejný sektor, ktorý je najväčším zamestnávateľom. “Ide aj o to, aby štát nemohol hodiť zákazku súkromníkovi a potom sa tváriť, že je v poriadku, že vyváža odpady do rieky alebo že zamestnancov platí načierno,” dopĺňa.

Čo môžeme urobiť my
Udržateľnému rastu sa venuje aj slovenská rozvojová spolupráca. Okrem podpory projektov v zahraničí spolufinancuje aj európske projekty zamerané na osvetu našej verejnosti. Takéto projekty realizujú niektoré slovenské neziskovky. Ich cieľom je osloviť spotrebiteľov, aby zmenili svoje správanie, a tým vplývali aj na prístup veľkých korporácií či príslušných úradov, hovorí Danica Víznerová, ktorá pracuje pre jednu z mimovládok, ktorá šíri osvetu o týchto témach. Dopyt spotrebiteľov totiž zásadne ovplyvňuje správanie firiem.

Nie vždy treba posielať do rozvojových krajín peniaze na ich rozvoj. Celkom by stačilo, keby tam firmy z bohatej časti sveta dodržiavali pri svojich investíciách rovnaké pracovné či environmentálne štandardy ako u seba doma. Ak to však necháme len na ne, dôsledky sa podľa Mareša nedostavia.

Mareš tiež pripomína, že o dôstojnej práci nestačí len hovoriť a popritom ďalej kupovať tovar vyrobený v nedôstojných podmienkach. Čo teda môžu spraviť spotrebitelia? Napríklad si priplatiť za tovar, ktorého výroba nezničila životné prostredie či niekoho život, alebo si takýto tovar nekúpiť vôbec. Zjednodušene povedané: nemali by sme si kupovať zmrzlinu od neporiadneho zmrzlinára. Tým ho môžeme primäť k tomu, aby sa správal lepšie k životnému prostrediu a dievčinu zamestnal legálne.

Tento článok je deviaty z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Ciele udržateľného rozvoja

1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete

2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť

3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt

4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie

5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat

6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu

7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii

8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu

9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie

10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi

11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia