Vytvorenie 50 až 70 kilometrov demilitarizovanej zóny pozdĺž frontovej línie a silná autonómia na východe krajiny. Tak znie nemecko-francúzsky recept na riešenie ukrajinského konfliktu. Lídri oboch krajín Francois Hollande a Angela Merkelová ho považujú za jednu z posledných šancí na ukončenie krízy. „Ak sa nám nepodarí nájsť trvalú mierovú dohodu, vieme, aký scenár bude nasledovať – volá sa vojna,“ povedal francúzsky prezident, ktorý sa v piatok spolu s nemeckou kancelárkou stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Európski lídri si dobre uvedomujú, že treba konať rýchlo. „Vnímajú vážnosť situácie i neschopnosť ukrajinskej armády poradiť si s proruskými rebelmi,“ tvrdí pre HN český bezpečnostný analytik Andor Šándor.
Kým však EÚ uprednostňuje mierové riešenie konfliktu bez dodávok zbraní ukrajinskej armáde, z druhej strany Atlantiku sa začínajú ozývať aj radikálnejšie hlasy. Americký viceprezident Joe Biden naznačil, že Ukrajine bude treba zrejme pomôcť aj vojensky.
Snahy o urýchlené vyriešenie konfliktu pokračovali na víkendovej bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Nemecká kancelárka Angela Merkelová počas nej upozornila na to, že úspech najnovšej francúzsko-nemeckej mierovej iniciatívy nie je zaručený. „Stojí za to riskovať to. Dlhujeme to prinajmenšom ľuďom na Ukrajine,“ dodala.
Francúzi a Nemci majú evidentný záujem dohodnúť sa a celý konflikt na Ukrajine ukončiť. „Dôležité je uvedomiť si, že na rokovania neprizvali poľského prezidenta Bronislawa Komorowského s výraznou protiruskou rétorikou či britského premiéra Davida Camerona, ktorý odmieta, aby si separatisti mohli ponechať dobyté územia,“ pokračuje bezpečnostný expert Andor Šándor.
Ústup Európy
Mierový plán, ktorý Ukrajincom i Rusom predstavili Merkelová a Hollande, vychádza z minského protokolu. Ten v septembri minulého roka podpísali obe strany vrátane samozvaných ľudových republík v Doneckej i Luhanskej oblasti.
Podľa nového plánu sa má v okolí súčasnej línie vytvoriť rozsiahla demilitarizovaná zóna, aby obe strany nemohli zabíjať civilistov ťažkou delostreleckou technikou. Väčšia autonómia východných regiónov si vyžaduje napríklad vyriešenie štatútu území obsadených proruskými separatistami či kontrolu hraníc. „Západná Európa týmto návrhom ustúpila a domnieva sa, že Moskva sa so získaným nasýti,“ hovorí bezpečnostný analytik Ivo Samson.
Prijatím tohto plánu by však došlo k zmene ukrajinskej politiky. Prezident Petro Porošenko sa síce vyjadril, že má záujem uchádzať sa o vstup do Severoatlantickej aliancie, po prijatí plánu by to však nešlo. „Demilitarizovanou zónou by Ukrajina stratila suverenitu nad celým svojím územím a nemala by šancu na vstup do NATO,“ vysvetľuje Ivo Samson.
Otázne zostáva aj to, či by sa Rusko uspokojilo iba s východnou Ukrajinou a ďalej nestupňovalo svoje požiadavky.
Šanca na (ne) úspech
To, či bude plán napokon prijatý a povedie k úspechu, zatiaľ nie je jasné. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vyjadrila, že v každom prípade návrh stojí za pokus. „Konflikt sa nedá zastaviť mávnutím čarovného prútika. Určite ide o ústretový krok voči Doneckej a Luhanskej oblasti, otázne však je, či ho prijmú všetky strany,“ dodáva Andor Šándor.
Na to, aby mohol byť úspešný, navyše treba naplniť viacero podmienok. „Stane sa tak iba za podmienky, že ho Ukrajinci prijmú bez výhrad, Rusi ho budú dodržiavať a separatisti sa dajú skrotiť Moskvou,“ uzatvára Ivo Samson.