Kríza na Ukrajine a hrozba ruskej intervencie prinútili tisíce Poliakov, aby sa prihlásili do polovojenských skupín. Pripravujú sa na možnú vojnu s Ruskom. Hoci nemajú armádne vedenie ani vojenský výcvik, Poľsko zvažuje možnosti ich využitia v boji, respektíve pri asistencii skutočnej armáde.
Do polovojenských skupín v Poľsku stále prúdia desiatky mladých študentov - dievčat aj chlapcov. Minulý týždeň zložilo prísahu cez osemsto brancov. V presne vyrovnaných radoch s modelmi samopalov v rukách slávnostne prisahali: "Týmto sľubujem, že vždy uprednostním dobro Poľskej republiky a budem pripravený brániť jej nezávislosť do posledného dychu."
Študent Bartosz Walesiak sa rozhodol pre vstup do polovojenskej jednotky po tom, čo Rusko obsadilo Krym. Podľa neho sa Rusi nezastavia na Ukrajine, ale ich ambície sa rozrastú aj ďalej do Európy. "Myslím, že Putin bude chcieť viac. Lotyšsko, Estónsko a Litva už sa na takýto scenár pripravujú a Poľsko musí tiež," pre povedal New York Times 16-ročný Walesiak, ktorý vstúpil do skupiny Strzelec.
Armáda s nasadením dobrovoľníkov nepočítala, ale s ich rastúcim počtom si potenciál polovojenských jednotiek uvedomuje. "Ešte nedávno bola obrana pre polovojenské organizácie len zábava. V súčasnej dobe, keď čelíme vojne za našimi hranicami, si (dobrovoľníci) uvedomili, že táto hra môže prispieť k bezpečnosti krajiny," uviedol bezpečnostný poradca poľského prezidenta, generál Stanislaw Koziej.
Do polovojenských jednotiek však nevstupujú len študenti. Po tragédii malajzijského lietadla MH17 nad východnou Ukrajinou sa pre vstup rozhodol aj 42-ročný manažér Robert Przybyl. Ukrajinská vláda a Západ vtedy zo zostrelenia stroja obvinili proruských separatistov.
Przybyla nemá o bojovej sile dobrovoľníkov veľké ilúzie, podľa neho by v boji dlho nevydržali. Svoje angažmán berie ako vlasteneckú povinnosť. "Nikdy ma nenapadlo utekať. Chcem rozhodnúť, v akej krajine bude môj syn žiť a akým jazykom bude hovoriť," povedal Przybył agentúre Reuters.
Počty dobrovoľníkov je ťažké odhadovať, pretože neexistuje centrálna evidencia skupín, uvádza The New York Times. Napríklad agentúra ČTK hovorila zhruba o desiatich tisícoch mužov a žien, ale generál vo výslužbe Boguslav Pacek odhaduje, že po celej krajine môže byť až 120 polovojenských skupín, ktoré majú až 80-tisíc členov. Pacek upozornil, že sa výrazne líši kvalita výcviku jednotlivých skupín - tie malé majú len niekoľko desiatok ľudí.
Poľská armáda a ministerstvo obrany preto pracujú na výukových materiáloch a premýšľajú, ako pomerne živelnému procesu dať nejaký poriadok a či bude možné dobrovoľníkov vybaviť rezervnou technikou.
Podľa expertov je útok ruských síl na Poľsko nepravdepodobný. Oveľa väčší strach by mali mať štáty ako Moldavsko, Lotyšsko alebo Estónsko, kde žije výrazná ruská menšina.
Hoci Moskva akékoľvek vojenské zámery v Európe popiera, Poliaci berú hrozbu ruského útoku vážne. Na návrh premiérky Ewy Kopaczovej môže od marca armáda prizvať na "vojenské manévre" takmer každého schopného muža v krajine.
Predtým bolo možné povolať iba súčasné a bývalé vojenské rezervy, teda tých, ktorí podstúpili výcvik v armáde. Poľské ministerstvo obrany navyše ohlásilo, že patričný vojenský výcvik dostane ktokoľvek, kto prejaví záujem. K náboru, ktorý začal 1. marca, prišlo len počas prvého dňa tisíc Poliakov.