Presne pred rokom schválil ruský parlament Putinov návrh na vyslanie vojakov na ukrajinský polostrov Krym. Miestni si od Ruska sľubovali blahobyt, ocitli sa však v izolácii. Nielen, že z Krymu odišli zahraničné spoločnosti, ale je ťažké sa sem vôbec dostať.
Ručičky všetkých hodín sa od minulého roka posunuli bližšie Rusku, hrivnu nahradil rubeľ, zmenili sa poznávacie značky áut. Aj obchody so suvenírmi ponúkajú tričká s Putinom a verejné priestranstvá aj rok po referende zdobia maľby, ktoré sľubujú lepšie zajtrajšky v náručí Moskvy.
Túžba po bohatšom živote v Rusku je však vykúpená izoláciou. Z Krymu ako by sa stal ostrov, tak zložitá je teraz cesta na pevninu. Napríklad šesťdesiatdvaročná dôchodkyňa Valentina už pätnásť rokov každý týždeň jazdí za svojou matkou. Teraz jej však cestu skomplikovala nová hranica. Ukrajinci po ruskej anexii zrušili všetky vlakové i autobusové spoje, ktoré na Krym viedli, a na svoje územie navyše nepúšťajú ani autá s novými ruskými poznávacími značkami.
Valentina tak musí k hranici dôjsť taxíkom, počkať na stráž, ktorá ju prevedie dvojkilometrovým územím nikoho, a na ukrajinskej strane privolať ďalší taxík, píše agentúra Bloomberg. Podľa AFP môže taká cesta trvať aj pätnásť hodín.
Chaos na úradoch
"Presťahovanie" Krymu z Ukrajiny do Ruska znamená hlavne administratívny chaos. Problémy sú s registrami nehnuteľností, daňami, v školách, ktoré musí zmeniť osnovy, a potom, čo ukrajinských operátorov nahradili ruskí, aj s telefónnymi číslami. "Je to ako keby všetkým naraz ukradli telefón," podotýka Kenarov k nútenej zmene čísel.
Od anexie Krymu klesol výrazne počet turistov, ktorí do mesta jazdili hlavne kvôli pamiatkam. Enormne vysokú popularitu Vladimira Putina, ktorá po anexii Krymu vyskočila na viac než osemdesiat percent, možno cítiť aj v Riazani. "Putin to zvládne," verí veľká časť Rusov.
"Každodenný život teraz znamená dlhé rady na všetko: rodné listy a potvrdenia o trvalom pobyte, vodičské preukazy a tak ďalej," zverila sa v novembri dvadsaťpäťročná Maria. "Ľudia sa snažia pochopiť, čo sa deje," povedal Guardianu jej rovesník Mark Butovskij. "Najzložitejšia je to s peniazmi. Zakaždým, keď niečo kupujem, pripadá mi, že je to drahšie ako predtým,"dodáva.
Na Kryme už sa nestretnete s pobočkami medzinárodných finančných ústavov ako UniCredit, nezaplatíte tú kartou Visa alebo MasterCard a nekúpite si jedlo v McDonalde. Zato ruských úradníkov a príslušníkov bezpečnostných zložiek pribudlo toľko, že sa aj v kedysi kľudnom Simferopole začali tvoriť dopravné zápchy. "Mnoho z týchto ľudí zaujalo najvyššie posty v miestnych armádnych, politických i ekonomických štruktúrach," píše Kenarov. "Pripomína to koloniálnu správu, v ktorej Moskva neverí ani tým nejoddanejším spojencom," podotýka.
Vyššie dôchodky, vyššie ceny
Štátni zamestnanci patria k tým, ktorí si na Kryme polepšili, ich platy totiž vzrástli trikrát až štyrikrát. Aj dôchodky sa dostali na ruskú úroveň. Ceny základného sortimentu však vinou západných sankcií voči Rusku a oslabeniu rubľa významne stúpli, rovnako ako nájmy.
Od vlaňajšieho marca, kedy bol Krym oficiálne anektovaný k Rusku, stúpli ceny potravín do decembra o polovicu. Ponuka tovaru v supermarketoch je značne obmedzená, je ťažké zohnať napríklad kuracie či bravčové mäso.
Súkromný sektor navyše žiadne priaznivé zmeny nestretli. Drobní podnikatelia sa stretávajú s výpadkom dodávok z Ukrajiny a s novou ruskou konkurenciou. Miestna vláda navyše podľa New York Times od anexie znárodnila majetok (najmä nehnuteľný) za viac ako miliardu dolárov. Vyvlastnené boli banky, lodenice, hotely, ale aj pekárne či filmové ateliéry.
Ako opustený zábavný park
Najtažšia je však situácia v pre Krym kľúčovom turizme. Počet zahraničných turistov klesol na úroveň sovietskej éry a celé prímorie pôsobí ako opustený zábavný park, opisuje novinár Dimiter Kenarov v magazíne Foreign Policy. Len počet ruských letných hostí sa z dvoch miliónov znížil na polovicu.
V tunajších letoviskách už nekotvia žiadne veľké výletné lode a na kedysi rušné simferopolské letisko už prilietajú len lietadlá z Ruska. Sankcie navyše potopili aj leteckú spoločnosť Dobroljot, dcérsku firmu Aeroflotu, ktorá prevádzkovala linky na Krym. Nahradiť ho mala nízkonákladová spoločnosť Pobieda, aj tá má však podľa serveru Lenta.ru ťažkosti a na jar ani v lete na Krym lietať nebude. Spojenie na Krym má zatiaľ zabezpečiť Aeroflot.
Spoľahnúť sa nedá ani na trajekty, ktorých plavby často narúšajú búrky a sú preplnené a drahé. Minuloročnú turistickú sezónu museli miestni hotelieri odpísať. Moskva sa tak rozhodla pre stavbu mosta, ktorý má viesť z Ruska cez Kerčský prieliv na Krym. Veľkolepá stavba, ktorá bola zverená Putinovmu dôverníkovi Arkadiovi Rotenbergovi, však vyjde na viac ako 228 miliárd rubľov a nebude hotová skôr ako v roku 2018.
Väčšina chce v Rusku zostať
Napriek tomu všetkému chce väčšina miestnych obyvateľov v Rusku zostať. V tomto ohľade sa teda od minulého referenda veľa nezmenilo. Nájdu sa však aj takí, ktorí zmenili názor. "Rusko sme si zbožšťovali," hovorí Vitalij, ktorý predtým patril k povestným "zeleným piadimužíkom", ktorí polostrov obsadili. "Bojoval som za svoju krajinu, Rusko, a svoje ideály. Mysleli sme si, že hrozí invázia ukrajinských nacionalistov a krymskí Tatári vyznávajú radikálny islam," vysvetľuje, prečo sa pridal ku krymskej domobrane.
Situácia po ruskej anexii ho však sklamala, preto vojsko opustil. "Bolo pekné pozorovať Rusko z diaľky, ale teraz zisťujeme, ako dokáže byť autoritárske a represívne. Vláda uťahuje skrutky, ale pomaly, aby si to ľudia nevšimli a neprotestovali," tvrdí.
Podľa agentúry GfK celých 82% opýtaných obyvateľov Krymu povedalo, že plne podporuje pripojenie k Rusku, zatiaľ čo proti boli štyri percentá. "Som veľmi šťastná, že sme sa pripojili k Rusku, dlho sme o tom snívali," povedala AFP zdravotná sestra Galina Tolmačjovová. "Ľudia sú trochu nespokojní s tým, že sa oneskorujú mzdy, ale hlavne, že tu nie je vojna."
Zdroj: iDnes.cz