Dnes pôsobíte ako poradca v oblasti verejných financií, daní a privatizácie v krajine, ktorá je vo vojnovom stave. Dá sa reformovať ekonomika za daných okolností?
Nielen, že sa dá, ale musí sa reformovať. Vojna je hrozná a nesmierne komplikuje situáciu. Ukrajina však za posledných 25 rokov nerobila žiadne reformy a neexistuje pre ňu žiadne iné riešenie. Reformy sa dajú robiť aj v krajine, ktorá je čiastočne vo vojne. Máme predsa skúsenosti z Gruzínska. Prechádzalo reformami práve v čase, keď malo konflikt s Ruskom.
Opýtame sa inak: Sú v danej chvíli reformy téma číslo jeden?
Ťažko určiť poradie tém, ktoré sú pre krajinu rovnako životne dôležité.
Dá sa povedať, že Ukrajinci nemôžu na svojom území poraziť nepriateľa, pokým nebudú mať zreformovaný systém?
Presne tak. Vojenská sila je vždy závislá od výkonu ekonomiky. Ukrajina takmer nemala armádu. Na obranu dávala menej ako percento HDP, pričom na dotácie na plyn pre obyvateľov išlo ročne šesť až sedem percent HDP. Teraz sa to mení, armáda má približne 120-tisíc mužov, prebieha mobilizácia a v tomto roku výdavky na obranu stúpnu na 5 percent HDP.
Zvýšené výdavky na obranu zapríčinia škrty v iných sektoroch, napríklad v dotáciách cien plynu, na ktoré boli Ukrajinci zvyknutí. Neotrasie to ich bojovou morálkou?
Ruský prezident Putin dosiahol presne opačnú vec, akú zamýšľal – zjednotil Ukrajincov. Vytvoril z nich politický národ. Veľká časť populácie hovorí po rusky, no vojnový konflikt spôsobil, že väčšina po rusky hovoriacich Ukrajincov sa cíti byť Ukrajincami a táto agresia posilnila národné vedomie. Ľudia rozumejú tomu, že zvýšené výdavky na obranu na úkor iných vecí sú nevyhnutné. Dokonca aj vôľa robiť reformy je pomerne silná, napriek tomu, že si Ukrajinci možno nie vždy jasne uvedomujú, čo to znamená. Ľudia potrebujú nádej a tú im dajú len lídri, z ktorých ide sila a presvedčenie.
Ivan Mikloš. Snímka: HN/Pavol Funtál
Sú ukrajinskí lídri charizmatickí?
Z môjho pohľadu je to ťažké povedať, lebo ešte len začínam. Zatiaľ sa tam nesformovala žiadna konkrétna tvár reforiem. Pozitívne však je, že vláda je veľmi kompetentná. Za Janukovyča mala 22 ministrov a len dvaja hovorili anglicky. Dnes má kabinet rovnakú veľkosť, no len dvaja nevedia po anglicky. Vo vláde sú väčšinou mladí, dynamickí ľudia s manažérskymi schopnosťami a vôľou meniť veci. Ich nevýhoda môže byť nedostatok politickej skúsenosti.
Zároveň pôsobíte aj ako poradca ministra hospodárstva. Ako k tomu došlo?
Ministerka financií a minister hospodárstva ma oslovili zhruba v tom istom čase. Mám totiž skúsenosti z oboch rezortov. V Dzurindových vládach som koordinoval hospodárske politiky, privatizáciu, reštrukturalizáciu podnikového sektora a zároveň som mal na starosti aj reorganizáciu ministerstiev.
V akom stave ste našli Ukrajinu? Je to Československo v roku 1990 alebo polovica deväťdesiatych rokov?
Je to Slovensko v roku 1998 plus mnohé problémy Československa po roku 1989. Dá sa tu nájsť veľa podobností. Len na ilustráciu: Ukrajina má stále 3 300 štátnych podnikov, z ktorých tretina je nefunkčná. V mnohých oblastiach sú to omnoho intenzívnejšie a hlbšie problémy, aké poznáme my. A, samozrejme, nemôžeme zabúdať ani na vojnový konflikt.
Myslíte podobnosti v tom zmysle, čo nám tu zanechal mečiarizmus, teda skorumpované štátne štruktúry, oligarchovia, mafia?
Presne tak, korupcia generovaná z najvyšších vládnych miest, prezamestnanosť v štátnej správe či priemysle. Insolventnosť v ekonomike, insolventnosť štátu. Situácia je teda veľmi ťažká. No sú aj veci, ktoré dávajú nádej. Máme 25 rokov skúseností, vieme, ktoré opatrenia fungujú a ktoré nie. Pozitívna vec je aj to, že Ukrajina má slušnú úroveň vysokého školstva. Žije tam veľa ľudí, ktorí boli v zahraničí, vracajú sa späť a chcú pomôcť. Výhoda môže byť aj v tom, že ak je ekonomika tak šialene deformovaná a urobíte zmeny v dostatočnom rozsahu, z tej nízkej úrovne to môže začať rýchlo rásť. Napríklad ceny plynu a kúrenia sú na extrémne nízkej úrovni, asi na dvanástich percentách oproti trhovým cenám. Takto regulované sú už 25 rokov. To je obrovský zdroj korupcie. Vznikli mnohí oligarchovia, ktorí na tom neustále bohatnú.
Takže dotované sú ceny aj pre priemyselné podniky?
Teraz už nie, ale dlho boli. Pozrite sa, najmenej skorumpovanou postkomunistickou krajinou je Estónsko, lebo okamžite deregulovalo ceny energií po páde ZSSR. V Litve a Lotyšsku s tým váhali, a to umožnilo vznik oligarchov aj tam. Takýto stav trvá na Ukrajine 25 rokov. Je to obrovská brzda reštrukturalizácie priemyslu. Majú ho energeticky náročný, ale nemali dôvod na tom niečo meniť, lebo energie boli lacné. Neexistuje tam žiadna motivácia neplytvať energiou, zatepľovať byty. Už len samotná deregulácia cien energií môže mať pozitívne efekty. Pri regulovaných cenách je nezmysel využívať domáce ložiská energií, ktoré síce na Ukrajine sú. Bolo by to totiž nerentabilné.
Ukrajinská centrálna banka bojuje s vysychajúcimi devízovými rezervami. Zvonka tieto kroky vyzerali zmätočne, kritizoval ju za ne aj premiér Jaceňjuk. Aký je váš pohľad na prácu banky?
Situácia je výnimočná. Veď tento týždeň centrálna banka zdvihla úrokovú sadzbu na neuveriteľných 30 percent. Minulý rok ste kúpili jedno euro za osem hrivien. Dnes ich dostanete za euro takmer tridsať. To najhoršie by už však mohlo byť za nimi. Ukrajinský parlament schválil kľúčový balík zákonov, ktoré sú podmienkou pôžičky Medzinárodného menového fondu (MMF). O niekoľko dní bude zasadať MMF a investori predpokladajú, že pôžičku schváli. Situáciu by to malo upokojiť. Samozrejme, že toto je len prvý balík celého programu. Problém je však v tom, že Ukrajina v minulosti prijala rôzne programy MMF, no vždy splnila len prvú časť. Aj preto je dnes dôvera investorov oslabená. Takže rozhodujúce je to, aby ukrajinská vláda pokračovala v reformách.
Môžu reformy zastaviť oligarchovia, keďže budú smerovať aj k oslabeniu ich vplyvu?
Aj oligarchovia si uvedomujú, že dnes už ide o prežitie krajiny. Keď neprežije krajina, utrpia veľké straty. A prežitie súvisí s ochranou územnej celistvosti, nezávislosti a s reformami. Nepoznám ich osobne, ale ako trieda to podľa mňa chápu. Najsilnejší oligarchovia Achmetov a Kolomojsky napríklad dávajú zo svojich peňazí na vyzbrojovanie ukrajinskej armády. Pozitívnu úlohu v tomto procese zohrávajú aj mimovládne organizácie, ktoré majú na Ukrajine silný vplyv na verejnú mienku a tie tlačia vládu do reforiem a kontrolujú transparentnosť vlády.
Prezident Petro Porošenko vyhlásil, že Krym sa vráti Ukrajine. Nebolo by lepšie, keby Ukrajina akceptovala separatistov a časom stratené regióny strhla na svoju stranu úspechom v ekonomickej oblasti ako silou?
Takéto niečo nemôže urobiť žiadna krajina, pretože by to bolo prejav veľkej slabosti a prehry. V tomto zápase však nejde len o Ukrajinu a Rusko. Svet by mal oveľa viac pomáhať Ukrajine, aby sa situácia napravila a Rusko nenadobudlo pocit, že takto môže postupovať aj voči iným štátom. Ale áno, kľúčové bude napokon to, či Ukrajina bude ekonomicky úspešná. Ak sa budú mať ľudia z regiónov ohrozených ruskou agresiou lepšie pod ukrajinskou vládou, potom nebudú mať chuť žiť v krajine, kde sa žije horšie. Je to ďalší dôvod, prečo by mali ukrajinské reformy napredovať: sú dôležité nielen ekonomicky, ale aj z hľadiska posilnenia integrity.
Čím je Ukrajina schopná zaujať svetovú ekonomiku?
Čím zaujalo Slovensko pred 20 rokmi? Ničím. Rovnako ako na Ukrajine, aj na Slovensku v 90. rokoch existoval veľký ľudský potenciál, no až reformy, zlepšenie podnikateľského prostredia a integrácia do Európy vyvolali veľký príliv zahraničných investícií.
Podmienkou príchodu investícií je však geopolitická stabilita. Ak bude pokračovať konflikt na Donbase, pre kapitál to bude priveľké riziko.
Do oblastí, kde sa bojuje, investori určite neprídu. Viem si však predstaviť, že by mohol nastať zvýšený príliv kapitálu do oblastí, ktoré ohrozené nie sú.
Viete si predstaviť, že by ste investovali napríklad v Kyjeve?
Neviem, lebo som nikdy neinvestoval. Určite sú však investori, ktorí investujú v rizikových podmienkach s vidinou výnimočného zisku v prípade úspechu.
Ako bude vyzerať ozdravenie bankového sektora?
Centrálna banka definovala okruh ôsmich systémovo dôležitých bánk. Sú medzi nimi štátne aj súkromné, ale je to vlastne jedno, pretože záchrana znamená vyvlastnenie a reštrukturalizáciu, teda prebratie zlých aktív štátom, doplnenie kapitálu a následný predaj banky. Presne tak, ako sme to urobili na Slovensku v rokoch 1999 až 2000. Napríklad v stredu bola poslaná do bankrotu veľká súkromná banka Delta Bank. Centrálna banka vyhlásila, že 94 percent jej vkladov je krytých programom na ochranu vkladov, vlastníci banky však prišli o svoje vlastníctvo a väčší veritelia zas o peniaze presahujúce chránenú úroveň vkladu.
Ako sa dnes financuje ukrajinská vláda? Existuje na Ukrajine trh so štátnymi pokladničnými poukážkami alebo peniaze požičiava vláde centrálna banka?
Financujú sa čiastočne centrálnou bankou. Pokiaľ ide o externé financovanie, tak dnes je úroveň rezerv okolo 5 miliárd dolárov, čo je veľmi málo. Preto je pre Ukrajinu životne dôležitý program zahraničných pôžičiek vrátane 17,5-miliardového úveru od MMF. Celkový balík zahraničných pôžičiek od medzinárodných inštitúcií sa odhaduje na 45 miliárd dolárov na roky 2015 a 2016. Okrem toho však bude nevyhnutná reštrukturalizácia dlhu, teda jeho čiastočné zníženie.
A čo vlastné príjmy vlády?
Dočasne sa zaviedla dovozná prirážka, luxusná daň na autá nad určitú kubatúru, mnohé dane výrazne stúpli, napríklad na dobývanie nerastného bohatstva. Nová vláda bola už krátko po svojom nástupe nútená prijať provizórny rozpočet a balík opatrení na zvýšenie daňových príjmov, aby sa krajina ufinancovala.
Mnohých prekvapilo, keď sa dozvedeli, že počas konfliktu ukrajinské zbrojárske závody pokračujú v dodávkach svojich výrobkov Rusku.
Už platí embargo na vývoz ukrajinskej techniky. Zariadenie, ktoré možno využiť vojensky, sa nesmie vyvážať do Ruska.
Ako samotní Ukrajinci vnímajú konflikt s Ruskom?
Z doterajších skúseností usudzujem, že sa cítia zradení silným národom, ktorý považovali za bratský. A nie sú ani dostatočne obhajovaní spojencami. Ukrajina bola doslova zradená. V roku 1994 sa takmer vzdala jadrových zbraní, za čo jej USA, Veľká Británia a Rusko garantovali územnú celistvosť a nezávislosť. Po dvadsiatich rokoch sa jeden z garantov územnej celistvosti stal agresorom a celý západný svet reaguje neadekvátne slabo a mäkko. Reakcia mala byť oveľa jasnejšia, sankcie voči Rusku majú byť oveľa tvrdšie a Ukrajina má byť vyzbrojená vojenskou technikou. O tom som presvedčený. Dnes je evidentné, že na východnej Ukrajine bojujú ruskí vojaci vyzbrojení najmodernejšou ruskou technikou.
Prečo to Západ nerobí?
Lebo je slabý.
V čom slabý?
Je presne tak isto slabý, ako bol Chamberlain počas Mníchova, ako boli západné mocnosti mäkké voči Hitlerovi. Len Churchill protestoval, upozorňoval a kričal.
Ale je to analogická situácia v tom zmysle, že Rusko má potenciál byť takou hrozbou, akou bol kedysi pre svet Hitler?
Chvalabohu nie. Rusko je dnes ekonomicky oveľa slabšie, ako bolo nacistické Nemecko. Ale to neznamená, že nie je nebezpečné a že by nemalo byť zastavené. Každá analógia pokrivkáva, ale musím povedať, že som bol šokovaný, keď som čítal analýzu od Andersa Aslunda. Je to významný ekonóm, pôsobil ako poradca v Rusku i na Ukrajine. Vo svojej analýze porovnal prejav Hitlera po rakúskom anšluse a prejav Putina v dume po zabratí Krymu. Sú tam zarážajúce paralely.
Existujú obavy, že väčšia ingerencia Západu na Ukrajine zvýši jej závislosť od externých zdrojov. Vznikne čosi ako ďalšie Grécko.
Vôbec nehovorím o tom, že má Západ živiť Ukrajinu, že by jej mal dávať peniaze zadarmo. Hovorím o tom, že by jej mal pomôcť ubrániť sa pred ruskou agresiou. Zároveň ju musí tlačiť do reforiem. Ale podstatné je, že ak chce Ukrajina patriť do Európy, musí sa zásadne zreformovať nie preto, že to chce Západ, EÚ alebo MMF, ale preto, že to potrebujú Ukrajinci a Ukrajina. Za európsku perspektívu boli Ukrajinci ochotní na Majdane obetovať aj životy, preto verím, že zvládnu aj reformy.