Nacionalistická Švajčiarska ľudová strana (SVP) si v dnešných parlamentných voľbách polepšila o 11 kresiel. Získala celkove 28 percent hlasov a je víťazom volieb, z 200 kresiel v dolnej komore parlamentu (Národnej rade) obsadí 65, informovala na základe priebežných projekcií výsledkov tlačová agentúra DPA.
Švajčiarsky politický systém však neumožňuje, aby SVP zostavila vládu. Šéf strany Toni Brunner sa už vyjadril, že bude požadovať väčšiu rolu vo švajčiarskej vláde. Chce pre SVP dve zo siedmich ministerských kresiel.
O rozdelení ministerstiev bude novozvolený parlament rozhodovať v decembri.
Ďalšia konzervatívna, podnikateľsky orientovaná Slobodná demokratická strana (FDP) si v Národnej rade polepšila o tri kreslá a bude mať 33 poslancov. Spoločne s SVP sa celý parlament "posunul vpravo", citovala DPA volebného analytika Clauda Longchampa.
SVP zvíťazila vo voľbách s programom požadujúcim obmedzenie azylových práv a udržanie odstupu Švajčiarska od Európskej únie.
Imigranti budú v roku 2030 tvoriť polovicu populácie Švajčiarska, varovala SVP v jednom zo svojich predvolebných letákov.
Voliči považujú prisťahovalcov za najnaliehavejší politický problém a SVP za najkompetentnejšiu stranu, ktorá ho má riešiť. Ukázal to prieskum inštitútu gfs.bern. Vlani väčšina švajčiarskych voličov podporila protiimigračné referendum SVP, čo ochladilo vzťahy medzi Švajčiarskom a EÚ.
Centristické a ľavicové strany utrpeli v dnešných voľbách straty. Sociálno-demokratická strana (SP) zostala druhou najväčšou stranou v parlamente, ale prišla o dve kreslá a obsadí ich 44. Kresťanskí demokrati stratili jedno kreslo a obsadia ich 23. Zelení prišli o polovicu svojich kresiel, skončili iba s piatimi, uviedla DPA.
Napriek posunu doprava sa vláda po voľbách nebude veľmi odlišovať od terajšej. Na rozdiel od iných krajín si kreslá vo vláde rozdeľujú najväčšie politické strany podľa vopred stanoveného kľúča.
SVP mala doteraz iba jedno kreslo vo vláde, pretože jej malá odnož strany zobrala druhé, zatiaľ čo liberáli mali dve vládne kreslá.
Členovia vlády si spomedzi seba volia každoročne prezidenta, napriek tomu má ich slovo vo vláde rovnakú váhu, dodala DPA.