Rozhodnutie Roberta Fica a jeho kolegov z Česka, Poľska a Maďarska zvolať k utečeneckej kríze mimoriadny summit Vyšehradskej štvorky len tri dni pred „migračným“ summitom Európskej únie vyslalo jasný signál: Vyšehradská skupina po poľských voľbách hovorí dočasne jednotným jazykom a uvedomuje si svoju silu. Napohľad to znie veľmi odvážne a trúfalo, napokon, Fico a spol. vstupujú do otvorenej konfrontácie s mocnou Merkelovou. Na tú sa však odvážili zaútočiť v plnej zbroji až potom, čo „kolínska paradigma“ otriasla verejnou mienkou a prevrátila jej politiku „Zvládneme to!“ naruby. Doteraz neohrozená kancelárka a najmocnejšia žena kontinentu čelí nielen v Európe a Nemecku, ale aj vo vlastnej strane nebývalej opozícii, ktorá jej môže zlomiť väz. Práve v takejto situácii prichádza asertívny postoj čerstvo zjednotenej V4, ktorá s „autorskými“ nápadmi k utečeneckej kríze zavetrila šancu a svojsky sa ponúkla ako záchranca Európy. Snaha zachrániť Schengen je totiž snahou o záchranu celej únie – spoločné hranice sú jej základnou ideou.

Táto jedinečná situácia vyvoláva nové otázky: Aká je sila V4 udávať smer na európskej scéne? A môže sa takýmto spôsobom V4 emancipovať ako samostatný a dôležitý geopolitický priestor?

Máme svoj plán

Európa stále neobjavila odpoveď na nekontrolovateľný príliv migrantov a aj posledné riešenia – platiť Turecku za zastavenie utečeneckej vlny – sa ukazujú ako málo efektívne. Plán, ktorý ponúka V4, ráta s vytvorením „záložnej“ hraničnej línie na severe Grécka, kde by aj naši policajti mali úniu chrániť pred nekontrolovanou migráciou a regulovať vlnu na balkánskej trase a na kľúčových hraničných líniách v Macedónsku, Srbsku a Slovinsku. Hotspoty, záchytné centrá na hranici únie, majú fungovať ako detenčné zariadenia, v ktorých budú utečenci až dovtedy, kým nebudú „preverení“(legitimita azylu, bezpečnostné riziko...