Čím menej faktov je známych, o to viac téma rozdelí spoločnosť. Diskusia o migrantoch nie je výnimkou. Pripravili sme preto 30 najzákladnejších a najčastejších otázok o migrantoch a utečencoch. Veríme, že ich prostredníctvom prinesieme do aktuálnej diskusie faktické odpovede bez emócií, ktoré v nej neraz chýbajú.
1. Aká je národnosť, vek a pohlavie utečencov?
Podľa analýzy Frontexu, pohraničnej agentúry EÚ, bolo v roku 2014 medzi 284-tisíc utečencami skoro 80-tisíc Sýrčanov. Tí tvorili 28 percent všetkých utečencov. Druhou najväčšou skupinou boli migranti z Eritrey (34-tisíc), za nami nasledovali utečenci z krajín subsaharskej Afriky (26-tisíc) a Afganistanu (22-tisíc). Až 71 percent bolo mužov a 83 percent bolo dospelých,15 percent detí.
2. Do ktorých európskych krajín mieria?
Vojnoví utečenci zo Sýrie, Iraku a Somálska a z totalitného režimu v Eritrei podľa Eurostatu smerujú prevažne do Nemecka a nemecky hovoriacich krajín. Asi tretina ide do Škandinávie, najmä do Švédska. Afganci a Pakistanci žiadali o azyl najmä v Maďarsku, ale aj v Grécku a Bulharsku. Imigranti zo západnej Afriky preferujú Francúzsko pre jazykovú blízkosť, ale aj Taliansko a Španielsko.
3. Prečo utečenci smerujú do Európy?
Utečenci v prvom rade smerujú do okolitých krajín, ako sú Turecko, Libanon či Jordánsko. V týchto krajinách sa podľa údajov Úradu vysokého komisára pre utečencov nachádza až 95 percent sýrskych utečencov. Napríklad v Turecku sú ich skoro dva milióny. V maličkom Libanone je Sýrčanov asi 1,2 milióna, pričom táto krajina má sotva 4,5 milióna obyvateľov. Tam je skutočná humanitárna kríza. Na porovnanie do Európy prišlo v tomto roku podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu asi 350-tisíc migrantov, čo je v porovnaní s vyše 700-miliónovou populáciou iba zlomok percenta. Až následne, keď sa situácia utečencov doma nezlepšuje a v okolitých krajinách si nevedia nájsť prácu alebo dlhodobo žijú v utečeneckých táboroch, idú do Európy.
4. Koľko utečencov končí v bohatých krajinách?
Utečenci sa do bohatých krajín dostávajú v neporovnateľne nižšej miere než do tých chudobných. Podľa štatistík OSN vlani skončilo až 86 percent utečencov v ekonomicky menej rozvinutých krajinách. Až štvrtina z nich pritom putovala do ekonomicky najzaostalejších krajín. Pred 20 rokmi utieklo do rozvojových krajín okolo 70 percent všetkých utečencov na svete.
5. Prečo nejdú do arabských štátov?
Utečenci tam jednoducho nechcú ísť, pretože vedia, že by tam boli druhoradí občania. Bohaté arabské štáty prisťahovalcom zvyčajne ponúkajú len robotnícke pozície a v ich spoločnosti je veľmi ťažké sa vypracovať vyššie, ak nie sú domáci alebo nemajú občianstvo danej krajiny. Utečenci veria, že v Európe sa lepšie uchytia a integrujú do spoločnosti.
6. Prečo sa na pomoci nepodieľa Liga arabských štátov?
Amnesty International nedávno poukázala na to, že šesť bohatých arabských štátov Perzského zálivu ako Katar, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Kuvajt, Omán a Bahrain neponúkli skoro žiadne miesta pre sýrskych utečencov. Je to aj preto, lebo žiadna z týchto krajín nepodpísala utečeneckú chartu Spojených národov z roku 1951. Utečencov tak prijímať nemusia. Utečencom však arabské krajiny pomáhajú aspoň finančne. Ich donácie boli vo výške necelej miliardy dolárov, ktorá sa použila na humanitárnu pomoc v utečeneckých táboroch. Je to oveľa menej, ako poskytli USA, ktorých pomoc je asi štyrikrát vyššia, píše Washington Post.
7. Prečo sa do pomoci nezapájajú Japonsko a USA?
Tieto krajiny poskytujú humanitárnu pomoc. USA sú jedným z najväčších donorov humanitárnej pomoci do Sýrie. Podľa Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj sa pomoc vyšplhala v auguste tohto roka na 4,1 miliardy dolárov. Na emigráciu sú tieto krajiny príliš ďaleko. Japonsko na začiatku tohto roka sľúbilo zvýšiť svoju humanitárnu pomoc pre Blízky východ na 2,5 miliardy dolárov.
8. Prečo nie sú utečenecké tábory v severnej Afrike?
Je veľmi ťažké rokovať s líbyjskou vládou o táboroch a repatriácii nelegálnych migrantov, keďže tam je tiež občianska vojna a centrálna vláda neexistuje.
9. Kde zobrali utečenci peniaze pre pašerákov?
Buď predali časť, alebo celý svoj majetok, alebo sa im na cestu poskladala rodina. Prípadne si požičali od susedov. Zvyčajne sa vyšle na cestu muž, lebo je väčší predpoklad, že cestu prežije, začne v emigrácii skôr pracovať a posielať peniaze domov.
10. Na základe čoho azyly fungujú?
Utečenci, ktorí zo svojich domovov utekajú, lebo v ich krajine je vojna alebo ich režim prenasleduje, majú podľa medzinárodných zmlúv právo na ochranu v krajinách, do ktorých prídu. Právo na azyl definuje niekoľko medzinárodných zákonov, medzi ktoré patrí napríklad Ženevský dohovor o právach utečencov, ktorý je významným právnym nástrojom súčasnej medzinárodnej ochrany utečencov. Na Slovensku upravuje podmienky získania azylu zákon o azyle. Podľa neho Slovensko udelí azyl každému, kto „má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania, z rasových, náboženských či iných dôvodov, alebo ak je žiadateľ prenasledovaný pre politické práva a slobody“.
11. Ako dlho trvá azylový proces a ako prebieha?
Najskôr musí utečenec o azyl požiadať. Potom začne prebiehať samotné konanie, ktoré by nemalo trvať viac ako 90 dní. Pozostáva z pohovoru a previerky žiadateľa, ktorú uskutoční Slovenská informačná služba. Cieľom je odhaliť, či žiadateľ predstavuje pre Slovensko riziko. Podľa údajov migračného úradu na Slovensku žiadalo od jeho vzniku o azyl viac ako 58-tisíc cudzincov. Tri mesiace na rozhodnutie si počkalo len niečo vyše osemtisíc ľudí, a len 7,6 percenta z nich bol azyl udelený.
12. Aký je rozdiel medzi azylom a doplnkovou ochranou?
Na rozdiel od azylu sa doplnková ochrana udeľuje len na jeden rok, pričom, ak zákonné dôvody trvajú, môže byť opakovane predĺžená na dva roky. Ďalším rozdielom medzi azylom a doplnkovou ochranou je skutočnosť, že ľudia s azylom získavajú trvalý pobyt, kým ľudia s doplnkovou ochranou iba prechodný pobyt. Trvalý pobyt ľuďom zabezpečuje napríklad to, že sa neskôr môžu zlúčiť so svojou rodinou, cestovať a môžu následne požiadať o slovenské občianstvo. Majú taktiež právo na poberanie sociálnych dávok. Sú celkovo začlenení do spoločnosti. Osoby, ktoré nezískajú žiadnu formu medzinárodnej ochrany, sú administratívne vyhostené, prípadne môžu požiadať o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
13. Je občianska vojna dôvodom na udelenie azylu?
Nemusí byť. Slovensko udeľuje azyl len vo vymedzených prípadoch, a to napríklad ak má daná osoba v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných, politických alebo náboženských dôvodov. Taktiež sa udeľuje azyl z humanitárnych dôvodov a azyl na zlúčenie rodiny.
14. Z akých krajín k nám azylanti prichádzajú?
Suverénnymi lídrami v udelených azyloch na Slovensku sú občania Afganistanu. Viac ako 240 Afgancov dostalo od roku 1992 na Slovensku azyl, z toho 74 bolo udelené aj štátne občianstvo. Druhí najúspešnejší sú občania Iraku, ktorým slovenské úrady udelili 56 azylov. Ďalej nasledujú krajiny ako bývalá Juhoslávia a Rumunsko, Somálsko, Kuba, Bosna a Hercegovina či Arménsko. Od roku 2007 existuje zároveň aj možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany, ktorú úrady udelili 665 ľuďom, kým od toho istého roku sme poskytli len 134 azylov.
15. Prechádzajú utečenci zdravotnými prehliadkami?
Cudzinec je po príchode do záchytného tábora povinný podrobiť sa vstupnej lekárskej prehliadke. „Po úspešnom ukončení lekárskej prehliadky je žiadateľ umiestnený v pobytovom tábore v Rohovciach alebo Opatovskej Novej Vsi,“ informovali z tlačového odboru ministerstva vnútra. Žiadateľ má počas pobytu nárok aj na ďalšiu neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
16. Koľko zariadení pre utečencov na Slovensku je?
Aktuálne funguje na Slovensku 11 zariadení pre utečencov, ktoré sa nachádzajú predovšetkým na južnom a východnom Slovensku. Sú napríklad v obciach ako Medveďov, Opatovská Nová Ves, Sečovce, Medzilaborce či Sobrance. Centrá, kde sú umiestnení žiadatelia o azyl a majú slobodu pohybu, sú len tri, a to v Opatovskej Novej Vsi, Humennom a Rohovciach. Pre prípad potreby sú ešte k dispozícii niekdajšie zariadenia, ktoré by mohli byť v prípade núdze využité. Nachádzajú sa napríklad v Gbeloch, Brezovej pod Bradlom či vo Vlachoch.
17. Koľko máme žiadostí v priemere za rok?
Najviac ľudí u nás pritom o azyl žiadalo v roku 2004, keď počet žiadateľov presiahol počet 11390. Najmenej žiadateľov sme zaznamenali v rokoch 1993 – 96 žiadostí,1994 – 140 žiadostí a v roku 2014, keď azyl u nás žiadalo 331 ľudí. V priemere Slovensko od roku 1993 ročne zaznamenalo 2630 žiadostí.
18. Čo znamená tranzitná krajina? A prečo Slovensko nie je cieľovou krajinou?
Tranzitná krajina znamená, že ide o územie, cez ktoré ľudia iba prechádzajú. A neostávajú v nej dlhodobo. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák skonštatoval:„My sme tranzitná krajina, nie cieľová.“ Slovensko pritom dáva azyl mizivému percentu žiadateľov. Väčšinou sa totiž utečenci dostanú na Slovensko len náhodou a platí, že migranti smerujú do vyspelejších západných krajín, akými sú Nemecko či Rakúsko.
19. Koľko stojí Slovensko jeden azylant?
Podľa riaditeľa migračného úradu Bernarda Priecela stojí mesačný pobyt utečenca Slovensko približne 1500 eur. Za tri mesiace, kým sa žiadosť o azyl vyhodnocuje, by výdavky nemali presiahnuť 6000 eur.
20. Aké dostávajú azylanti u nás vreckové?
Vreckové pre azylanta predstavuje na Slovensku 43 centov na deň. Súčasťou služieb, ktoré sú poskytnuté utečencovi, je aj plne hradená zdravotná starostlivosť a ubytovanie, informoval riaditeľ migračného úradu Bernard Priecel. Azylanti majú nárok aj na celodennú stravu v hodnote 8,70 eura.
21. Koľko stojí azylant v iných európskych krajinách?
Krajiny Európskej únie majú rôzne náklady, ktoré sa im s utečencami spájajú. Napríklad v Nemecku majú utečenci v azylových centrách zabezpečené ubytovanie a stravu. K tomu dostávajú 143 eur mesačne. Po opustení azylového centra je to už 359 eur mesačne. V Česku dostávajú 30 českých korún na deň. Podľa Asylum Information Database dostávajú utečenci vo Francúzsku 72 eur na týždeň, v Nemecku 48 eur a vo Švédsku 50 eur. Vo Veľkej Británii utečenci dostávajú podporu vo výške 49 eur na týždeň.
22. Je pravda, že v Dánsku dostane rodina 3000 eur mesačne?
Je to pravda. Dánska vláda už v júli navrhla, aby sa podpora na jedného azylanta skresala z 10800 dánskych korún (1447 eur) mesačne na zhruba 6000 korún (804 eur). Imigrant, ktorý sa naučí po dánsky na istú úroveň, by mal dostať aj 1500-korunový príplatok. Manželia s deťmi dostávali donedávna okolo 28-tisíc dánskych korún (3753 eur), po novom by mali dostávať zhruba 16-tisíc korún (2144 eur).
23. Ako sa dá zapojiť do pomoci utečencom?
Vo všeobecnosti možno pomôcť tromi spôsobmi. Finančne, materiálne alebo ako dobrovoľník. Stačí kontaktovať jednu z neziskových organizácií, ktoré sa prácou s utečencami zaoberajú. Medzi organizácie pomáhajúce migrantom a utečencom patrí napríklad Slovenská katolícka charita.
24. Aký je rozdiel medzi ekonomickým migrantom a utečencom?
„Ekonomický migrant opustil krajinu dobrovoľne. Vyhľadal si potrebné informácie, naučil sa jazyk a hľadá si zamestnanie. Do domovskej krajiny sa môže zároveň kedykoľvek vrátiť,“ píše štúdia austrálskej organizácie Settlement Services International. Utečenec je však človek, ktorý nemá na výber. On a jeho rodina sú ohrození na živote, prípadne sú utláčaní. Musia opustiť svoje domovy a zanechať väčšinu svojho majetku. Pravdepodobnosť ich návratu do rodnej krajiny je minimálna.
25. Je ekonomickým imigrantom človek, ktorý sa v novej krajine zamestnal?
Ekonomickí migranti prichádzajú do novej krajiny práve za prácou. „Zamestnanie prestáva byť pre migrantov len ďalším zdrojom príjmu, ale stáva sa aj znakom občianskej cnosti,“ píše Bryan Anderson vo svojej štúdií Work, EmploymentandSociety.
26. Spája sa s imigrantmi vyššia nezamestnanosť?
V roku 2013 sa na slovenské úrady práce prihlásilo osem ľudí s udeleným azylom. Azylantov s registrovaným pobytom na Slovensku pritom bolo takmer 150. Vzorka nezamestnaných azylantov však nemá veľkú výpovednú hodnotu. Podľa Inštitútu pre verejné otázky však platí, že azylanti narážajú na pracovnom trhu na diskrimináciu a ťažšie si hľadajú prácu než majorita. Tí, ktorí k nám prichádzajú ako ekonomickí migranti, pracovať musia. „Zákon jednoznačne hovorí, že ak by sa títo ľudia stali záťažou pre sociálny systém, tak strácajú povolenie na pobyt a musia vycestovať z krajiny,“ vysvetľuje šéfka Ligy pre ľudské práva Zuzana Števulová.
27. Spája sa s imigrantmi vyššia kriminalita?
U nás sa vzhľadom na nízky počet utečencov tieto údaje nezisťujú. Na dáta o kriminalite imigrantov za posledné desaťročia si posvietili napríklad London School of Economics a University College London. Výskumníci prišli na to, že prvá generácia ekonomických migrantov v Británii má nižšiu mieru kriminality než priemer krajiny. Deti ekonomických migrantov sú už na tom podobne ako priemer krajiny. Rovnako dopadli podľa magazínu The Economist aj výskumy v USA. Horšie než s ekonomickými migrantmi to však je v Británii s utečencami. Násilná trestná činnosť je síce rovnaká ako pri majorite, na svedomí však majú viac majetkových trestných činov. Franco Fasani, jeden z výskumníkov, to vysvetľuje aj tým, že mnohých z nich britská vláda poslala do oblastí, v ktorých už je vyššia kriminalita. Kým boli v azylovom procese, nemali možnosť pracovať. Ich limitované zdroje tak viedli k určitému druhu kriminality.
28. Spája sa kriminalita imigrantov s ich etnicitou či náboženstvom?
Napríklad na francúzskych predmestiach dochádza k mnohým nepokojom, ktoré sú dielom najmä moslimského obyvateľstva, ktoré emigrovalo do krajiny. Nepokoje a izolovanie sa v getách súvisí podľa odborníkov s chudobou a s tým, že sa ocitli na okraji spoločnosti. „Išlo o protesty ľudí zo sociálne marginalizovaných oblastí a skupín, ktorí zažívali a zažívajú vylúčenie zo spoločnosti a diskrimináciu. Teda to, že nemajú rovnaké šance ako majoritná spoločnosť,“ vysvetľuje šéfka Ligy pre ľudské práva Zuzana Števulová.
29. Budeme potrebovať migrantov v budúcnosti na pracovnom trhu?
Tézu, že prichádzajúci imigranti rapídne zvýšia nezamestnanosť v rámci eurozóny, používa pomerne veľa odporcov imigrantov. Nie je to však opodstatnená obava. Pracovný trh totiž neustále rastie a nové pracovné miesta vznikajú. Napríklad na Slovensku je dostatok voľných pracovných miest, o ktoré sa nik neuchádza. Imigranti, ktorí sa do Európy dostanú, môžu podľa dát Európskej komisie pomôcť vyriešiť demografické problémy niektorých krajín, napríklad Nemecka. „Populácia Nemecka klesá a imigranti môžu nahradiť klesajúci počet aktívne pracujúcich ľudí. Nehovoriac o tom, že v rámci únie existuje viacero špecifických pracovných miest, ktoré je problém obsadiť. Práve aj vzdelaní ľudia z radov imigrantov môžu tento problém vyriešiť,“ píše Európska komisia.
30. Ktoré krajiny sú príkladom dobrého a zlého imigračného procesu?
Princípy a pravidlá sa odlišujú aj v rámci krajín Európskej únie. Spomedzi členských krajín má asi najprísnejšie pravidlá Veľká Británia.
TAB: Počty udelený azylov podľa krajiny pôvodu migranta
Udelené azyly Z toho udelené občianstvo
Afganistan 24174
Irak 559
Rumunsko 3711
Juhoslávia 3713
Bosna a Herc. 3617
Arménsko 3426
Somálsko 311
Kuba 290
Irán 2711
Ruská Federácia 258
Angola 2412
Ukrajina 195
Vietnam 1610
Konžská dem. rep. 145
Údaje platné od 1.1. 1992 do 31.12.2014. Pri udeľovaní občianstiev údaje platia od 1.11993 do 31.12. 2014
Zdroj: MV SR