Priatelil sa s najobávanejšími diktátormi sveta. S iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadínežádom a bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom plánoval poraziť imperializmus a zaviesť úplne nový svetový poriadok. S líbyjským diktátorom Muammarom Kaddáfím uvažoval o spoločnej ťažbe ropy a zemného plynu.
Vodca z osi zla
Venezuelského lídra Huga Cháveza, ktorý v noci na včera podľahol po dvojročnom liečení rakovine, dokonca americký exprezident George W. Bush zaradil medzi vodcov tzv. osi zla. Práve spolu s Kaddáfím, Ahmadínežádom a severokórejským lídrom Kim Čong-ilom. „Chávez mal dve tváre – jedna bola tvárou muža, ktorému osud doprial možnosť zachrániť svoj národ. Druhá bola tvár iluzionistu, ktorý sa do dejín zapíše ako ďalší despota,“ opísal Cháveza slávny kolumbijský spisovateľ Gabriel Garcia Marquez, ktorý s ním urobil rozhovor krátko po prvom volebnom triumfe v roku 1999.
Prvú tvár ukázal Chávez Venezuelčanom – každému obyvateľovi zabezpečil bezplatné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť aj lacné potraviny. Nové nemocnice budoval zo štátnych peňazí nielen vo Venezuele, ale aj v ďalších štátoch Južnej Ameriky. Ľuďom preto neprekážalo ani to, že Chávezovým nástupom sa ukončil dovtedy zabehaný demokratický systém dvoch strán v štátnej politike. Bez vážnejších problémov si neskôr presadil aj to, že mohol vládnuť až do smrti.
Za 14 rokov vládnutia si tak Chávez vybudoval vo Venezuele skutočný kult. „Väčšina ľudí jeho smrť pociťuje ako jednu z najväčších strát, ktoré nás postihli za posledné stáročia. Ľudia v uliciach Caracasu a iných mestách si navzájom vyjadrujú solidaritu nielen rodine, ale aj sami sebe,“ povedal pre HN venezuelský veľvyslanec v Česku Victor Julian Hernandez.
Nepriateľ Západu
Druhú tvár ukázal Chávez západnej civilizácii. V roku 2007 začal znárodňovať prevádzky svetových ropných gigantov ako ExxonMobil, ChevronTexaco, Statoil, ConocoPhillips či BP. Získanú ropu posielal za veľmi malé peniaze do spriatelených krajín Južnej Ameriky. Odhaduje sa, že ročne putovala socialistickým lídrom regiónu prakticky zadarmo ropa asi za sedem miliárd dolárov.
Nezostal však len pri ropných gigantoch.
Postupne začal znárodňovať veľkú časť priemyslu – zahraničné firmy v oblasti telekomunikácií, ťažby zlata, oceliarstva či potravinárstva. napríklad v roku 2009 podpísal dekrét o znárodnení americkej potravinárskej firmy Cargill. Potrestal ju tak za narastajúcu cenu ryže na svetových trhoch, ktorá sa následne odrazila na drahších výrobkoch pre ľudí.