Cestu do novodobej zasľúbenej zeme lemujú použité plienky, postrácané hračky a detské oblečenie. Do Spojených štátov sa cez južnú hranicu valí takmer neuveriteľná armáda stredoamerických detí, ktoré prichádzajú zvyčajne úplne samy. Za deväť mesiacov ich americké úrady zadržali 57-tisíc.
Niektoré z nich majú štyri roky. Na oblečení majú pripichnutý papier s niekoľkými údajmi, z ktorých môžu úrady vyčítať meno aj vek dieťaťa a adresu príbuzných žijúcich v USA.
Ako krížová výprava
Kvôli tomuto prúdu malých prisťahovalcov, ktorí svojím vekom a rozsahom pripomínajú stredovekú krížovú výpravu detí, museli Spojené štáty otvoriť tri dávno uzavreté vojenské základne a prenajať si nepoužívané skladisko, kde narýchlo vznikajú improvizované ubytovne.
Celé to zatiaľ bude stáť 3,7 miliardy dolárov, ale to je len začiatok. Pridávajú sa výdavky za nečakané a často bizarné náklady. Pretože vojenské základne sú v Oklahome a Kalifornii, prepravujú tamojšie úrady deti lietadlami.
Príliv prisťahovalcov je tak silný, že si vyžiadal zriadenie vlastnej prepravnej siete hneď pri hraniciach: vládne autobusy tam noc čo noc čakajú na americkej strane na nových utečencov. Prezident Obama hovorí o humanitárnej kríze, ale padajú aj formulácie ako utečenecká kríza epických rozmerov či druhá Katrina, čo bol hurikán, ktorý zničil vyľudnený New Orleans a urobil zo státisícov ľudí bezdomovcov. Tu je to však trochu inak.
Vinník: tichá pošta
Oficiálne vysvetlenie téhle detské záplavy spočíva v tom, že deti vyhnalo z domova násilia zo strany drogových gangov. Niečo na tom je. Väčšina detí pochádza zo Salvadoru, Hondurasu a Guatemaly, kde je situácia naozaj desivá. Len tento rok už bolo v Hondurase zavraždených päťdesiat detí.
Krajina je, pokiaľ ide o vraždy, jedným z najhorších štátov na svete, na stotisíc obyvateľov pripadne 90 vrážd, zatiaľ čo v Mexiku, ktorá má v tomto ohľade celosvetovo veľmi zlú povesť, je ich len dvadsať a v USA len päť. Hondurasania pred násilím dokonca utekajú do oveľa chudobnejšej Nikaraguy, kde žiadajú o azyl.
Avšak toto vysvetlenie má jednu zásadnú trhlinu. Ťažko si predstaviť deti, ktoré často ešte ani nevedia poriadne čítať a písať, ako sa samy od seba rozhodnú, že pôjdu hľadať bezpečie na sever do USA, prejdú pritom niečo medzi 1 500 až 2 000 kilometrov a prejdú niekoľkokrát hranice. A tak všeličo nasvedčuje tomu, že túto vlnu dali do pohybu "kojoti". Tak sa hovorí prevádzačom, ktorých gangy na ilegálnych prisťahovalcoch do USA zarábajú stámilióny. Do ruky im hrá niekoľko vecí.
Uverili nepravde
Keď pred dvoma rokmi prezident Barack Obama rozhodol, že zastaví deportácie ľudí privedených do USA ilegálne ešte ako deti, pašeráci to obrátili naruby a urobili z toho falošný signál: ľudia v Strednej Amerike teraz veria, že USA nedeportujú tých mladých ľudí a deti, ktorí tam prídu. Teda ak to stihnú do chvíle, než bude schválený nový imigračný zákon. A tak sa rodičia aj "kojoti" snažia.
Je tu ešte jedna vec. Kvôli nej narastá viacero bizarných scén, kedy sa deti nesnažia pred políciou nijako skrývať. Naopak: mávajú na hliadkové helikoptéry, zapaľujú hneď za čiarou ohne, stavajú sa v pustatine pred priemyselné kamery alebo jednoducho čakajú na cestách lemujúcich hranicu, pokiaľ ich pohraničné hliadky nájdu.
Vysvetlenie je prosté. A kľúčové. Celá Stredná Amerika uverila tomu, že deti prichádzajúce do USA bez rodičov automaticky dostávajú povolenie zostať. Ale tak to samozrejme nie je. Keď obyvatelia krajín, ktoré priamo nesusedia s USA, prekročia ilegálne americkú hranicu, dostanú od polície výzvu, že sa majú do mesiaca prihlásiť na vypočutie u imigračného súdu. Tam môžu napríklad vysvetliť, že utekajú pred vojnou drogových gangov.
Lenže Stredná Amerika sa nechala presvedčiť, že papierik s výzvou je povolenie na pobyt, teda vstupenka do zeme. A rodičia alebo príbuzní začali u "kojotov" kupovať deťom lepšiu budúcnosť. Tým spôsobili problémy deťom i Amerike.
Spojené štáty sú rozdelené
Deťom po ceste hrozí nebezpečenstvo, pretože prevádzačské gangy nie sú práve preslávené láskou k blížnemu, hovorí sa o lúpežiach a zneužívaní. A nečakané problémy majú Spojené štáty. Keď nedávno Američania videli zábery provizórnych nocľahární v letiskových hangároch, kde deti spali na igelitových vreciach, boli v šoku, pretože to vyzeralo ako utečenecké tábory tretieho sveta.
Časť krajiny začala urgovať pomoc, časť sa postavila proti: vznikajú milície dobrovoľných strážcov hraníc a niektoré mestečká nevpustili na svoje územie autobusy s deťmi. Politici sa ako zvyčajne začali hádať. A záujemcovia z iných krajín zbystrili, pretože objavili sľubnú cestu. Američanom sa už za hranicou prihlásili tínedžeri z Karibiku, Tanzánie a dokonca Srí Lanky.