Starobylé stavby, z ktorých ostali len sutiny, úbohé, sochy, vypálené knižnice ... fanatickému obrazoborectvu Islamského štátu padlo za obeť množstvo nenahraditeľných pamiatok Blízkeho východu. Otec Gabriel zo severného Iraku robí všetko pre to, aby sa rana, ktorú teroristi kultúrnemu dedičstvu ľudstva zasadili, ešte neprehĺbila. Na zreteli má pritom predovšetkým svojich ohrozených spoluveriacich - pred džihádistami zachraňuje vzácne kresťanské rukopisy.
"Keď Dá'iš (arabský ekvivalent ISIS, pozn. red.) vypáli kostol, môžeme ho znovu postaviť. Ale rukopisy sú naša histórie. Je to odraz našich koreňov, časť našej civilizácie. Ak ich zničia, potom sme stratení, a naša kultúra upadne do zabudnutia," vysvetlil otec Gabriel reportérke VICE News.
Novinárka katolíckeho kňaza navštívila v jeho súčasnom mieste pobytu, severoirackom Alqúši. Starobylé asýrskej mesto v oblasti Ninivskej planiny, kde dodnes môžete započuť aramejčinu, je po stáročia osídlené chaldejskými kresťanmi. A práve kresťania v ňom našli útočisko po tom, čo ich z domovov vyhnala iracká vojna a sektárske násilie, ktorého rozbuškou sa stala.
Teraz sú znovu ohrození - tentoraz extrémistami zo samozvaného Islamského štátu. Iracké centrum džihádistami vyhláseného kalifátu, predvlani dobytý Mosul, leží len päťdesiat kilometrov južne od Alqúša, a na frontovú líniu vojny s ozbrojenými radikálmi sú to dokonca iba dve hodiny chôdze.
Krutosť Islamského štátu cieli na všetkých, ktorí podľa neho popierajú jeho fanatický výklad islamu. Obeťami sa tak nestávajú len "neveriaci" ako kresťania či jezídi, ale aj tí z moslimov, ktorí z "pravej" viery trestuhodne zišli. "Rúhači" tak sú nielen šiiti (praotec IS Zarqáwí sa svojím odporom voči tejto vetve islamu preslávil), ale aj značná časť samotných sunnitov, ktorých zbožnosť v očiach Islamského štátu buď pokrivkáva, alebo sa uberá nesprávnymi cestami.
Záchrana kultúrneho dedičstva
Otca Gabriela však trápi predovšetkým osud jeho spoluveriacich. Spolu s ďalšími je presvedčený, že na blízkovýchodných kresťanoch je páchaná genocída - ako v podobe kultúrnej anihilácie, tak fyzickej likvidácie. Namiesto aby vzal do ruky zbraň a tak ako mnohí pred ním vstúpil do aktívnych kresťanských milícií, 55-ročný jezuita sa rozhodol, že s džihádistami bude bojovať na abstraktnejšej fronte. Dôkazov, že aj takých bojovníkov treba, je množstvo - jedným z posledných sa stalo zničenie kláštora svätého Eliáša, vôbec najstaršej kresťanskej stavby svojho druhu na území Iraku.
Katolícky kňaz preto neúnavne zhromažďoval všetky písomnosti späté s kresťanskou tradíciou, ktoré sa mu dostali do rúk. Poväčšinou išlo o liturgické texty, ale časť z nich tvorili aj starozákonné príbehy, lekárske knihy a zvitky či umelecké relikvie v podobe miniatúr, ktoré v priebehu storočí namaľovali vyškolené ruky mníchov. Mnohé rukopisy pochádzali z hlbokého stredoveku a najstaršie z nich boli datované do 11. storočia.
V alqúšskom kláštore ich Gabriel skenoval a v digitálnom formáte potom starostlivo ukladal. Na svoju prácu pritom nebol sám - opieral sa o pomoc talianskej neziskovej organizácie Un Ponte Per a tiež Talianskej biskupskej konferencie. V delikátnom zaobchádzaní so vzácnymi, veľakrát prastarými rukopismi ho školila umelecká reštaurátorka Irene Zanella, koordinátorka sídliaca v kurdistanskom Arbile. Zanella a jej tím sú súčasťou širšieho projektu za záchranu irackého kultúrneho dedičstva, ktorý odštartoval pred 12 rokmi v Bagdade a od tej doby sa rozšíril do ďalších oblastí násilím zmietanej krajiny.
"Držali sme si palce"
Z Bagdadu pôvodne pochádza tiež sám otec Gabriel. Vlna teroru, ktorá irackú metropolu zachvátila v polovici minulej dekády, ho však donútila odísť. Atentátom cieleným na kresťanskú komunitu padli v roku 2006 za obeť traja arcibiskupi a desiatky duchovných, spoločne so stovkami laických kresťanov, ktorých zahubili bombové útoky na tamojšie kostoly. Cirkev nariadila Gabrielovi a ďalším ôsmich kňazom, aby neváhali a okamžite Bagdad opustili. "Nechali sme na mieste len jedného človeka, aby strážil kláštor svätého Antona, a mne bolo povedané, aby som išiel do Alqúša," spomína jezuita.
Otec Gabriel poslúchol svojich nadriadených aj v tom, že so sebou vzal najcennejšie a najstaršie rukopisy. V kláštore boli uložené po stáročia, teraz však museli jeho pôdu opustiť. A to potajomky, lebo Gabriel sa obával chamtivosti niektorých irackých vojakov a mal strach, že mu vzácne zväzky na kontrolných stanovištiach zabavia. Preto ich na sever krajiny doslova prepašoval. "Uložili sme ich do krabíc, zakryli dekami ... a držali si palce," opisuje. Malý konvoj štyroch áut mal šťastie. Na ceste dlhej vyše 500 kilometrov prešiel celkom 63 checkpointov, ale na žiadnom z nich cenný "kontraband" neodhalili.
Lenže stačilo len pár rokov, a Gabriel a jeho zvitky boli znovu na úteku. 6. augusta 2014, na vrchole svojej dravej ofenzívy, vpadol Islamský štát do Ninivskej planiny, a vtedy chaotická iracká armáda mu nekládla prakticky žiadny odpor. Džihádisti sa čoskoro priblížili na dohľad Alqúša.
Ukryté zvitky
"Akonáhle sme počuli, že prichádzajú, pomyslel som si: Všetko je stratené," zveril sa VICE News otec Gabriel. "Takže som každého nahováral k tomu, aby z mesta utiekol. Vedeli sme, čo sa stalo jezídom (táto minorita bola teroristami neľútostne masakrovaná v oblasti pohoria Sindžár - pozn. red.), A nechceli sme, aby nás stretol rovnaký osud. Vzal som so sebou tie najdôležitejšie rukopisy, a znovu si držal palce."
Alqúš však prežil: postup sunnitských radikálov sa zastavil, hoci len niekoľko kilometrov od mesta. Aj keď mesto chránia jednotky kurdských pešmergov a kresťanské milície, Gabriel sa rozhodol, že úzkostlivo opatrované kultúrne bohatstvo už podobnému nebezpečenstvu nevystaví. Cez tisíc rukopisov rozdelil a poschovával na mnohých rôznych miestach v irackom Kurdistane. Kam? To neprezradí. "Nepoviem, kde sú, nie je to bezpečné. Viem to len ja a jeden ďalší kňaz," hovorí ostražito. Od tej doby, čo je Irak zmietaný ozbrojeným násilím, verí len málokomu, dodáva na vysvetlenie.
A ak už sa niekto taký nájde, moslimovia medzi nich nepatria. Alqúš uvíta kresťanských aj jezídskych utečencov, moslimským utečencom však dvere zatvára. "Nechceme ich tu. Niektorí z nich spolupracujú s IS. A (moslimovia) môžu ísť do mnohých iných obcí v okolí, kde žiadni kresťania nie sú. Alqúš je posledné miesto v oblasti, kde môžeme žiť v pokoji," vysvetľuje Gabriel.
Temná budúcnosť
Jeho na prvý pohľad ostré slová mierni kontext, v ktorom dnes kresťania v severnom Iraku žijú. V žiare ozbrojeného konfliktu čelia perzekúciám a krutému, hoci nie nutne nábožensky motivovanému násiliu, sú vyháňaní zo svojich domov a spolu s domovom prichádzajú nielen o pocit bezpečia, ale mnohokrát tiež perspektívu aspoň znesiteľnej budúcnosti.
"Z hľadiska ľudskej existencie je ich situácia tragicky bezvýchodisková," opísal vlani pre Lidovky.cz známy český dokumentarista Ivo Bystričan, ktorý vo svojej najnovšej snímke dokumentuje príbehy rodín kresťanských utečencov z Iraku, ktoré mieria za azylom do Česka za pomoci miestnych spoluveriacich.
"V očiach Kurdistanu - bez toho aby som si ho trúfal akokoľvek súdiť - nemajú utečenci rovnaké práva ako jeho vlastní občania. Nemajú nárok na lekársku starostlivosť, nemôžu legálne pracovať a zarábať si tak na živobytie, posielať deti do školy. Neovládajú jazyk, pretože hovoria aramejsky a arabsky, nie kurdsky. Žijú deň za dňom, v strachu a existenciálnej neistote, závislí na pomoci cudzích ľudí. V najčiernejšom scenári môže byť práve toto celý ich život," vykreslil Bystričan.
A výsledkom krvavého násilia a s ním súvisiaceho exodu je to, že kresťanské menšiny (nielen) v Iraku rýchlo ubúdajú. Presné demografické dáta nie sú k dispozícii, existujú však odhady, a tie nie sú nijak optimistické. Podľa Emily Fuentes, koordinátorky americkej organizácie Open Doors, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom po celom svete, sa dnes počet vyznávačov kresťanstva v Iraku scvrkol na približne 200 tisíc. Na začiatku druhej irackej vojny ich pritom bol milión, tvrdí. "Čísla sa znižujú každým dňom. Stále viac a viac ľudí sa snaží odísť," povedala VICE News.
A poloprázdny pohár má pred očami aj otec Gabriel. "Čo s nami bude ďalej? Nemám poňatia. Budúcnosť je temná. Ale terorizmu budeme vzdorovať ďalej. Svojím vlastným spôsobom."