Na obytné štvrte dopadajú rakety, automobily na každom rohu kontrolujú hliadky. Tak vyzerá život v Damasku, mocenskom centre sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Hoci z hlavného mesta už utiekli tisíce ľudí za hranice, niektorí stále zostávajú.
Imán žila pred vypuknutím vojny v roku 2011 v damaskej štvrti Mezze, ktorú obývali predovšetkým príslušníci strednej triedy. Spoločne s manželom tu v relatívnom blahobyte a pokoji vychovávala dvoch synov. Dnes jej rodina žije v nekonečnom strachu, píš portál iDNES.cz.
Jej manžel, bývalý psychológ, musel prerušiť svoju prax a začal sa živiť ako taxikár. Keď však začali do ulíc hlavného mesta dopadať rakety, začalo byť toto povolanie príliš nebezpečné. Imánin manžel sa už niekoľko mesiacov ukrýva doma. Imán upratuje byty a domy. Za tri doláre na deň, čo jej nestačí ani na nákup základných potravín.
Tridsaťdeväť-ročná žena sa dnes obáva predovšetkým Asadových verbovačov. "Každý deň žijem v strachu, že mojich synov odvedú, alebo jednoducho zmiznú. Táto kríza nemá riešenie. Bude to trvať dlho," oznámila Imán reportérom servera Foreign Policy.
Bod zlomu
Zo Sýrie utiekli počas štyroch rokov trvajúcej občianskej vojny viac ako štyri milióny ľudí. Väčšina Sýrčanov však stále zostáva vo svojej vlasti. Niektorí nechcú nechať vo vojnou zmietanej krajine svoju rodinu, iní na cestu do Európy nemajú peniaze.
V podobnej situácii sa nachádzajú aj desaťtisíce obyvateľov Damasku, ktorí denne zažívajú ostreľovanie vládnych vojsk a povstalcov. Situácia je dlhodobo najhoršia v oblastiach držaných povstalcami, napríklad na predmestí Duma, ktoré je pod vytrvalou paľbou Asadových vojsk, píše server The New York Times. Stovky civilistov tu zabili barelové bomby.
Väčšina obyvateľov hlavného mesta sa zhoduje, že život režimu závisí na jedinej veci - ako dlho vláda dokáže bojovať proti povstalcom a Islamskému štátu. Po boku Asadových jednotiek od septembra bojujú Rusi, väčšina Sýrčanov však nestojí ani na strane prezidenta, ani na strane povstalcov. Vojna ich unavila a už si len želajú jej koniec. O úteku do bezpečnejších oblastí v Sýrii alebo do Európy teraz uvažujú aj tí, ktorí až doteraz v krajine zostávali.
Bod zlomu je pre každého iný. Niektorí tvrdia, že z Damasku utečú vo chvíli, keď povstalci odrežú cesty k hraniciam s Libanonom a pobrežným mestám Latakía a Tartús. Pre iných je hlavnou hrozbou vstup Islamského štátu do mesta. Imán sa zverila, že k úteku ju donúti až definitívny kolaps sýrske meny.
Aj keď si želá zostať vo vlasti, priznáva, že stále častejšie sníva o bezplatnej lekárskej starostlivosti v Nemecku. Jej starší syn má problémy s očami, mladšieho trápi astma. Imán sa však desí toho, že kým dokáže našetriť šesť tisíc dolárov, za ktoré by ju priekupníci dostali do Európy, pohltí jej synov Asadova armáda. So svojimi zdravotnými problémami by v armáde neprežili príliš dlho, obáva sa.
Bojovať sa bude navždy
Život v Damasku je plný kontrol - či už armádnych, či povstaleckých. V centrálnych oblastiach mesta musia autá na bezpečnostných kontrolách zastavovať aj každé dva bloky. Aj napriek tomu extrémisti dokážu do obytných štvrtí prepašovať výbušné zariadenia. Podľa obyvateľov Damasku mestom každé dva až tri týždne hrmia bombové útoky.
Podobné incidenty z krajiny vyháňajú najmä tých, ktorí si finančne nákladnú cestu môžu dovoliť. "Vládu nezaujíma, či ľudia odchádzajú, alebo nie. Nemôžu ich zastaviť," tvrdí jeden z obyvateľov Damasku. "Vyzerá to, že sa bude bojovať už navždy. Ľudia tu pre svoje deti nevidia budúcnosť. Jediní, ktorí zostávajú, sú tí, ktorí zo situácie profitujú a ľudia, čo si cestu nemôžu dovoliť," vysvetľuje.
Aj v Damasku sa však nájdu štvrte, kde sa ľudia napriek nekončiacej občianskej vojne dokážu baviť. So zotmením, kedy ustáva ostreľovanie, sa prebúdza nočný život najmä vo vládnymi vojskami ovládaných častiach mesta. Na niekoľko hodín ožijú vyhlásené bary, kde ľudia spievajú piesne oslavujúce Asada.
"Ľudia si vyrazia von, pretože nevedia, čo bude ďalej. Snažia sa zabudnúť na to, čo so deje tam vonku. Ži dnes a nestaraj sa o to, čo bude zajtra, hovoria si," opisuje 30-ročná Sýrčanka, ktorá pracuje pre vládu.
Kritika Asada a veľké vyhlásenia režimu
Aj tu sa však nájdu ľudia, ktorí Asada kritizujú. "Táto krajina sa potrebuje zbaviť Asada. To je riešenie," myslí si jeden zo stúpencov opozície. Len málokto svoj názor prejavuje takto otvorene, píše server The Guardian. Obavy z väzenia a mučenia sú na mieste. Niekdajší fotograf Asadovho režimu na začiatku októbra tohto roka opísal kruté zaobchádzanie s ľuďmi v asadových žalároch. Na dennom poriadku v nich bolo kruté bitie, trápenie hladom či vydlabávanie očí.
Asad sa snaží na verejnosti vzbudzovať dojem, že je stále pri sile. Pred časom síce priznal, že sa armáda potýka s akútnym nedostatkom vojakov, zároveň sa však oháňa tým, že jeho vojská stále ovládajú kľúčové územia na západe Sýrie, kde v súčasnosti žije až 80 percent všetkých obyvateľov krajiny. V polovici septembra vládne vojská spolu s libanonskými milíciami posilnili svoje pozície v okolí Damasku, keď v oblasti Zabadání zničili údajne jedny z posledných úkrytov povstalcov.
Pre obyčajných Sýrčanov však ide o jeden z ďalších vývojov konfliktu a mier len tak neočakávajú. Tí najodvážnejší zostanú, ostatní však skôr alebo neskôr tlaku občianskej vojny podľahnú a budú hľadať lepší život v cudzine. Niektorí kúsok za hranicami v Libanone či Jordánsku, mnohí skúsia nebezpečnú cestu do Európy.