Grécka vláda má teraz naponáhlo, aby s pomocou súkromných firiem, dobrovoľníkov a ozbrojených síl dobudovala do polovice februára štyri prihlasovacie strediská pre utečencov na ostrovoch Leros, Kos, Samos a Chios. Na ostrove Lesbos je také stredisko už v plnej prevádzke. Stavia tiež dva väčšie prijímacie tábory pri Aténach a Solúne, z ktorých každý má mať kapacitu 4000 ľudí. Pritom práve pred rokom to bola rovnaká vláda, ktorá sa rozhodla konať presne opačne, keď začala politiku "otvorených dverí" voči migrantom, napísal grécky týždenník To Vima.
Jednak zrušila veľký tábor Amygdaléza pri Aténach pre nezákonných prisťahovalcov, jednak ústami vtedajšej ministerky pre migráciu Tasie Christodulopuluovej oznámila, že neexistuje žiadny rozdiel medzi utečencom a prisťahovalcom a že všetci sú v krajine vítaní.
Podmienky v ubytovacích táboroch síce boli na mizernej úrovni, to ale neznamenalo, že sa tieto zariadenia museli - ako povedal vtedajší minister verejného poriadku Janis Panusis - zrušiť alebo otvoriť dokorán, aby v nich prisťahovalci len prespávali a po zvyšok dňa sa voľne pohybovali a "hľadali si prácu".
Zavedenie "otvoreného typu" ubytovacích táborov zároveň vyslalo zlý signál, a síce pozvánku do krajín regiónu ťažko skúšaných chudobou alebo vojnou, čo urýchlilo prevádzanie ilegálnych migrantov do Grécka. To sa do istej miery zarazilo po opätovnej výstavbe plotu na rieke Evros na grécko-tureckej suchozemskej hranici.
Pozvánka Atén mala vskutku nepriaznivé vplyvy v kombinácii s vyvrcholením vojny v Sýrii. Takže zatiaľ čo v roku 2014 počet imigrantov prichádzajúcich do Grécka neprekročil 80 tisíc, v roku 2015 s politikou "otvorených dverí" premiéra Alexisa Tsiprasa sa počet migrantov viac ako zdesaťnásobil na vyše ako 800 000. A to niektorí členovia vlády dokonca požadovali demoláciu plotu na Evrose.
Teraz sa vláda snaží postaviť utečeneckej vlne a chváli sa "hrdinsky" ústami premiéra, že "bude plniť svoju humanitárnu povinnosť bez toho, aby po Európanoch žiadala jediný cent".
Európania, ktorí sú konečnými príjemcami utečencov (vyše milión utečencov prijalo v roku 2015 Nemecko), na druhej strane hrozia Grécku vylúčením zo schengenského priestoru s naliehavou žiadosťou, aby boli postavené registračné strediská. Zároveň trvajú pokrytecky na tom, že je potrebné strážiť grécke námorné hranice pred prúdom utečencov.
Atény tak musia otočiť svoju politiku o 180 stupňov. Výsledkom ale bude, že stovky tisíc imigrantov uviaznu cez zimu na gréckom území. Po porážke v boji s medzinárodnými veriteľmi si tak môžu Atény pripísať druhú "zlatú malinu" za svoje vyjednávacie schopnosti. Útechou môže byť nominácia na Nobelovu cenu za mier záchrancom utečencov v mori, uzatvára To Vima.