Pobaltské štáty Estónsko a Lotyšsko majú dôvod na obavy z Ruska. V rozhovore pre švédsku televíziu SVT to vyhlásil Sergej Markov, poradca prezidenta Vladimira Putina. Podľa neho je totiž v týchto krajinách utláčaná ruská menšina. Rovnaký dôvod Rusko uvádzalo aj pri anexii ukrajinského polostrova Krym.

Práve po ruskej anexii Krymu a násilí na východe Ukrajiny rastie v mnohých krajinách susediacich s Ruskom znepokojenie. Mnohí v pobaltských republikách by radi vedeli, aké sú ďalšie zámery Moskvy. Markov podľa SVT dal najavo, že by nemal problém vyvolať v Pobaltí nepokoje.

Švédsko strach mať nemusí, povedal spravodajcom televízie, s ktorými sa stretol v Moskve. Estónsko a Lotyšsko však dôvod na obavy majú na základe represívneho prístupu voči ruskej menšine. "Ak dôjde k veľkej vojne, je možné, že z týchto krajín nezostane nič," cituje SVT Putinovho blízkeho poradcu.

V rozhovore, ktorý sa má vysielať v utorok večer a o ktorom televízia informuje s predstihom na svojom webe, sa Markov takisto vyjadril k situácii na Ukrajine. Anexiu Krymu pritom označil za "sebaobranu proti nepriateľskému svetu plnému rusofóbie".

"Problémom je rusofóbia vládnucej elity na Západe. Rusofóbia je rasizmus voči Rusku. Zastavte vo svojich krajinách rusofóbiu a potom sa vám bude oveľa ľahšie žiť," povedal švédskej televízii Putinov poradca.

Ruskí vojaci zabrali krymský polostrov na konci marca tohto roka. Stalo sa tak v reakcii na sériu protestov na Ukrajine, ktoré spôsobili pád vtedajšej hlavy štátu Viktora Janukovyča. Prezident Vladimír Putin argumentoval, že musí brániť záujmy etnických Rusov.

Vedenie Autonómnej republiky Krym sa odmietlo podriadiť novej vláde v Kyjeve a ohlásilo zámer pripojiť sa k Ruskej federácii. Krátko potom bolo vyhlásené referendum, ktoré prebehlo 16. marca. Väčšina ľudí hlasovala za pripojenie k Rusku a krymský parlament na základe toho vyhlásil nezávislý štát s názvom Krymská republika.