Čo má kvet tulipán spoločné s investovaním a ekonómiou? Tulipán je tiež komodita a môže byť predmetom obchodu. V 17. storočí sa cibuľky týchto kvetov v Holandsku stali predmetom špekulatívneho biznisu, ktorý spôsobil prvý finančný škandál v Európe.
Jednoduchá cesta
Tulipány sa na starý kontinent dostali z Turecka v polovici 16. storočia a rýchlo sa stali populárnymi najmä medzi vyššou vrstvou obyvateľstva, lebo boli vzácne a drahé. V Holandsku sa rozšírili aj medzi stredné a nižšie vrstvy ľudí a začali sa tam hromadne pestovať. Holandsko bolo v tom čase námornou veľmocou a Amsterdam významným finančným centrom Európy, kde už fungovali aj banky. Navyše v Holandsku boli pomerne vysoké mzdy, silná ekonomika a dostatok voľného kapitálu. Ekonomické podmienky na rozvoj ďalších foriem obchodu boli teda priaznivé.
Prečo sa predmetom obchodovania stal práve tulipán? Táto kvetina bola ľahko dostupná komodita a systém obchodovania s ňou bol ľahko pochopiteľný aj pre laikov. Do roku 1634 sa s tulipánmi v Holandsku obchodovalo prevažne medzi ich milovníkmi a pestovateľmi. Obchod s nimi prerástol do špekulatívnej formy, až keď sa doň zapojila stredná a nižšia vrstva obyvateľov. S cibuľkami tulipánov sa najprv obchodovalo po kusoch, neskôr po košoch.
Zdroj: ARCHÍV HN
Holandsko sa dodnes nazýva „krajina tulipánov“. Málokto však vie, že ju tento kvet priviedol k recesii.
Zvýšenie cien
Na začiatku roka 1635 začali prichádzať správy o zvyšovaní cien tulipánov. Tieto cenové šumy zapôsobili na investorov tak, že každý začal skupovať tulipány s vidinou, že ich čoskoro bude môcť predať za vyššiu cenu. Bežne kolovali príhody o šťastlivcoch, čo mali zisk aj niekoľko tisíc guldenov za pár dní. Priemerný ročný príjem sa vtedy pohyboval od 200 do 400 guldenov, dom stál okolo 300 guldenov a ceny niektorých cibuliek sa vyšplhali až na 900 guldenov. Každý chcel rýchlo zbohatnúť a verilo sa, že investícia musí byť bezpečná, keď sa do nej zapojilo už toľko ľudí.
Na začiatku obchodovania s tulipánmi bol tovar alebo platba za cibuľky dodaný v krátkom čase po uzavretí obchodu. Neskôr pestovatelia predávali cibuľky, ktoré ešte nevypestovali, čiže predávali právo na ich kúpu v budúcnosti. To je v dnešnom ponímaní opčný obchod. Vtedy sa to nazývalo obchoddo vetra. Niektorí investori kupovali cibuľky za tovar, ktorí nevlastnili, ale platili dlžobnými úpismi (zmenkami), ktoré mali splatnosť aj v budúcnosti. Na vrchole mánie na jeseň roku 1636 sa v Holandsku o tulipánoch dennodenne diskutovalo. Holandské šaty, porcelán, ale aj nábytok mali vzory tulipánov. Mnohí ľudia sa zadlžili alebo predali celý svoj majetok, aby mohli špekulovať s tulipánmi.
Pád cien a panika
Samozrejme, že ceny tulipánov nemohli rásť donekonečna. Varovania holandskej vlády, ktorá tvrdila, že ceny tulipánov boli nadhodnotené, sa nebrali do úvahy. Niektorí špekulanti sa hnevali na vládu, že šíri poplašné správy, a viacerí štátni úradníci boli fyzicky napadnutí.
Prezieravejší investori sa už na konci roka 1636 začali zbavovať tulipánov. Ich ceny sa znižovali najprv pomaly, neskôr rýchlejšie. Za šesť týždňov ich ceny klesli o 90 percent. Nedodržiavanie podmienok zmlúv bolo bežné. Najmä kupujúci chceli byť zbavení záväzku voči predávajúcim, keďže sa blížila jar a s ňou aj splatnosť ich zmeniek.
Holandská vláda spočiatku nechcela do týchto obchodov intervenovať. Radila obchodníkom, aby sa medzi sebou dohodli, stabilizovali ceny, a tak zvýšili dôveru v tulipány, alebo nechala riešenie problémov na lokálne vlády. Tie vyhlásili niektoré uzavreté obchody za neplatné a prikazovali kupujúcim zaplatiť aspoň 10 percent z dohodnutej kúpnej ceny predajcovi. V apríli vláda navrhla moratórium na obchody s tulipánmi, kým sa situácia neupokojí. Nasledoval dekrét, kde vláda deklarovala, že cibuľky tulipánov sa majú považovať za komodity a nie za investície. Znamenalo to, že za tulipány sa malo platiť v hotovosti a nie zmenkami a zároveň holandské banky prestali akceptovať tulipány ako zálohy na pôžičky. V máji toho istého roka sa prijal recept na riešenie sporov. Prijalo sa pravidlo, že keď kupujúci zaplatil aspoň 3,5 percenta z ceny tovaru, zmluva mala byť splnená a cibuľka tulipánu ostala predávajúcemu.
Dlžníci sa radovali
Napriek týmto opatreniam ceny tulipánov klesali aj naďalej. Napokon súd v Amsterdame rozhodol, že dlhy zo špekulácií nie sú dlhy podľa práva. Preto dlžníkov nemohol nikto nútiť splácať ich záväzky. Na toto rozhodnutie doplatili najviac pestovatelia, teda predávajúci, ale vlastne každý, kto vlastnil tulipány v čase pádu ich ceny. Mnoho investorov, či už zo strednej, alebo nižšej vrstvy obyvateľstva, ostalo po tulipánovej mánii zruinovaných, zadlžených a zúfalých.
Tulipánový ošiaľ nemal vplyv iba na investorov, ale na celú holandskú ekonomiku. Krajina sa spamätávala z mánie niekoľko rokov. Keďže mnoho malých a stredných podnikateľov skrachovalo, dane sa neplatili načas, a tak aj štátna pokladnica utrpela ujmu. Z toho vyplýval nedostatok financií na udržiavanie holandského vojska a loďstva a následne strata mnohých zámorských kolónií, ktoré v 40. rokoch 17. storočia obsadila Veľká Británia bez boja. Niektorí historici tvrdia, žeNewYork by sa dnes stále volalNewAmsterdam, nebyť tulipánovej mánie.
Krízy, ktoré zmenili svet
Najprv veľký ošiaľ, potom krutý pád. Svet sa niekoľkokrát ocitol v krízach, ktoré zmenili krajiny, ale aj celé kontinenty. HN vám každý druhý utorok prinesú pohľad na krízu, ktorá istým spôsobom zmenila celý svet.