Ruská kríza neprinesie Európskej únii žiadny úžitok, preto by sa mali zastaviť sankcie proti Moskve – tvrdili začiatkom roka európski lídri. Stačilo však len pár dní na to, aby sa situácia obrátila. Európa aj Amerika znovu hovoria o ďalších postihoch. A to preto, že cez víkend sa situácia na Ukrajine začala opäť vyostrovať. Východoukrajinské mesto Mariipol ostreľovali údajne proruskí separatisti. Zomrelo tridsať ľudí a ďalších takmer sto sa zranilo. „Politika ústupkov znovu podporuje agresora k väčšiemu násiliu. Je čas urobiť krok k politike založenej na chladných faktoch, nie na ilúzii,“ povedal Donald Tusk, bývalý predseda poľskej vlády a stály predseda Európskej rady.
Lídri Nemecka a Francúzska Angela Merkelová a Francois Hollande v postoji proti Rusku presadzujú jednotný postup. V najbližších
dňoch ich zrejme čaká diskusia o ďalších sankciách.
Tretie kolo sankcií
Vo štvrtok sa preto v Bruseli stretnú ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie. „V tejto chvíli však nemá zmysel verejne predbiehať túto dôležitú diskusiu. Fakt je, že nezmyselné a čoraz brutálnejšie zabíjanie na východe Ukrajiny musí prestať,“ povedal hovorca rezortu diplomacie Peter Stano s tým, že premiéri a prezidenti sa situáciou na Ukrajine budú zaoberať vo februári či až v marci. Práve oni totiž musia odobriť prípadné rozšírenie už existujúcich či uvalenie nových sankcií.
Aj keď konkrétnosti zatiaľ nie sú známe, o možnostiach Západu sa diskutuje už dlhšie. Jednou z nich je zákaz vývozu automobilov do Ruska. To by však negatívne zasiahlo aj európske firmy. Medzi nimi aj tie naše. Do Ruska totiž podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu Jaroslava Holečka vyvážajú osem až desať percent toho, čo vyrobia.
Čítajte aj: Chronológia protiruských sankcií
Pákou na Rusov by mohol byť aj zákaz prístupu do takzvanej swift siete, cez ktorú medzi sebou komunikujú všetky banky. „Ide o vážnu vec. Ochromilo by to Rusko. Potrestalo by to obchodujúce firmy. Banky by nemohli priamo posielať peniaze do krajiny svojho pôvodu,“ objasňuje prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Ako sa zachová Rusko?
Ako však na druhej strane tvrdí analytik a riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba – Západ skôr siahne po neekonomických sankciách. Rusko má už dnes ekonomické problémy, v súčasnosti sa totiž aj pre sankcie nachádza v hospodárskej kríze. Moskva musela napríklad minulý mesiac zachraňovať aj jednu zo svojich významných bánk Trust, a to tak, že pre ňu z rozpočtu uvoľnila 130 miliárd rubľov.
Otázne nateraz ostáva, ako by na ďalšie sankcie zareagovalo Rusko. Napríklad zastavenie dodávok ropy či plynu by im by podľa Dulebu uškodilo viac ako Európe.
Separatisti chcú rozšíriť zónu bojov
Veľmi intenzívne boje na Ukrajine včera pokračovali. Ukrajinská armáda popoludní oznámila, že za posledných 24 hodín prišla o sedem vojakov a ďalších 24 v bojoch s proruskými separatistami utrpelo zranenia. Bojovalo sa v okolí strategicky dôležitého mesta Debaľcevo. Ako informoval hovorca armády Volodymyr Polevoj, povstalci sústredene útočili na pozície ukrajinskej armády, pričom do bojov nasadili delostrelectvo, mínomety, granátomety a tanky. Snažia sa obkľúčiť Debaľcevo, ktoré leží na križovatke železnice a ciest spájajúcich dve bašty povstalcov – Doneck a Luhansk. Podľa lídra samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandra Zacharčenka cieľom povstaleckých vojsk z Doneckej a Luhanskej oblasti je spojiť sa, čím sa rozšíri aj oblasť bojov.
Polevoj tiež informoval, že Rusko posilňuje svoje letectvo dislokované na Krymskom polostrove. Agentúra UNIAN v tejto súvislosti spresnila, že ukrajinská Rada pre národnú bezpečnosť a obranu zaregistrovala nárast preletov ruských bojových lietadiel v blízkosti administratívnych hraníc Ukrajiny s Krymom.
Východ Ukrajiny v týchto dňoch zažíva najprudšie boja od vlaňajšieho septembra, keď sa obe strany konfliktu dohodli na prímerí. Ruský prezident Vladimir Putin včera vyhlásil, že ukrajinská vláda odmieta politické riešenie násilia. Po boku ukrajinskej armády tam podľa neho bojuje cudzinecká légia NATO.